𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Popcorn

Jimina som možno trošku viac rukami obímal ako to bolo slušné, no ten čiernovlasý chlapec nepovedal, že sa mu to nepáči, takže som sa aj naďalej tísol na jeho chrbát. Položil som si hlavu na rameno a díval sa na svet okolo seba.

Toľko áut a ľudí po kope som snáď nikdy nevidel. Niekedy mi prišlo, že svet je tak strašne malý.

Pozdychol som si a zavrel oči. 

-

Díval som sa na všetko z malého lietadla, ktoré sa veselo vnášalo nad Áziou. Niekde tam som nechal Taehyunga. Tak malého chlapca v takom veľkom svete. Až teraz som si uvedomil chybu, akej som sa dopustil.

Vytiahol som svoj Samsung z vrecka a pozrel sa na notifikácie, ktoré mi počas letu prišli. Správa od Taehyunga tam nebola. Smutne som si povzdychol a pošúchal si unavené oči. Bohužiaľ, som nespal viac ako dve hodiny.

Moje lôžko na posteli už dávno nebolo teplé, keď som si spomenul, že ešte nie som pobalený na odlet. No nakoniec som bol rád.

Pousmial som sa nad spomienkou Taehyunga v mojom bielom tričku.

Ten chlapec ma celého poplietol. Z akéhosi neznámeho dôvodu som nevedel, zrazu, kde sa čo nachádza a prečo to tak je. Nemal som prehľad vo svojich veciach a väčšinu času som sa usmieval.

Áno, určite sa niečo zmenilo. A ten chlapec za to mohol.

-

,

,Taehyung?"

,,Hm?"

,,Môžeš sa ma pustiť už sme na mieste." Odvetil Jimin so smiechom a ja som sa začervenal.

To som sa celý ten čas k nemu tísol? Trapas.

Zatiaľ, čo ja som sa cítil absolútne trápne, Jimin sa na mňa usmieval ako keby som bol to najroztomilejšie stvorenie na svete.

,,Čo tu robíme?" Rozhliadol som sa okolo seba a strčil ruky do vačkov od nohavíc.

,,Ideme do kina."

,,A to sme si ten film nemohli doma stiahnuť ako každý normálny smrteľník?" Jimin sa zasmial a objal  ma okolo ramien.

,,Lenže kino je viac romantická záležitosť ako obyčajná telka u vás doma."

,,Romantická?"

Toto je rande? Prečo mi to nikto nepovedal? Obliekol by som sa viac...no sexy.

Jimin mi venoval záhadný úsmev a potiahol ma dnu do kina.

Nebolo to tak, že som v kine nikdy nebol. Práveže som s hyungami chodil do kina každý večer. To, že sme tam chodili nelegálne, bolo nepodstatné.

No ale toto bola moja premiéra, čo sa týkalo legálneho vstupu.

,,Poprosím tie veľké pukance." Jiminov hlas ma vyrušil z úpenlivého rozmýšľania.

,,A príchuť?" Opýtal sa ho predavač. Jimin sa pozrel na mňa a ja som zamrmlal ,,maslovú" s červenými lícami.

Nakoniec sme s Jiminom zamierili do sály, kde sa mal premietať film.

S úsmevom na perách som nasledoval jeho siluetu v dave ostatných ľudí.

Keď sme obaja zaujali svoje miesta spokojne som si vydýchol.

,,Dáš si pukance?" Ponúkol ma Jimin a ja som sa na neho prekvapene pozrel.

,,Veď ešte nezačal film."

,,Ja viem, ale nemôžem odolať." Pokýval hlavou a strčil si do úst za hrsť pukancov.

Ach, bože. Môže byť niekto ešte viac dokonalý?

Díval by som sa na to dielo božie ešte dlhšie, no svetlá v sále, ktoré sa stlmili mi tento plán narušili a tak som bol nútený svoj pohľad venovať plátnu.

- 17. 3. 2018