𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Fun

,,Ty si ma špehoval?!" Vyhrabal som sa spod perín a zlostne sa na neho pozrel.

,,A to som ťa mal vyrušiť? Pri tom ako si sa urobil s mojím menom na perách?" Podpichol ma s úsmevom a mňa to ešte viac rozzúrilo.

,,Ty úchyl!"

,,No neviem, kto sa tu práve teraz vyvrcholil na predstave, že to spolu robíme."

,,A-ko...?" Pootvoril som ústa.

Ako to vie?

,,Taehyung." Vyslovil moje meno a z chuti sa zasmial. Znovu si ma prešiel pohľadom. Mal som taký pocit ako keby sa na dotýkal. Bolo to nepríjemné.

,,Obleč sa a príď do kuchyne." Prikáže mi a zavrie za sebou dvere. Nespokojne padnem do bielych perín a nafúknem ružové líčka.

Bože, to je trapas. Horšia vec sa mi fakt nemohla stať. Mohol som sa aspoň zamknúť.

Zamrnčal som a pozrel sa na skriňu, ktorá bola preplnená zhužvaným oblečením.

No čo? Nikto mi nepovedal, že to tu musí byť všetko tip-top.

Lenivo som vstal a vzal prvé tričko do ruky. Bolo zhužvané ako z kravej papule, ale nemal som náladu vyzerať dobre a hlavne pred JungKookom.

Ani som si nedokázal spomenúť na človeka s väčším egom ako má on.

Och, počkať. Veď nikto taký ani neexistuje. Však veď ja mu to ego hneď zrazím.

Ironicky som sa pousmial a tepláky nechal ležať na posteli. Otvoril som dvere od svojej izby a zišiel dole do haly. Zabočil som do prava a vošiel do kuchyne.

JungKook akurát nalieval džús do pohárov a pospevoval si. Očividne mu ten trapas na hore zlepšil náladu.

,,Tak už si tu." Usmial sa na mňa a ja som hneď svoj nahnevaný výraz prečaroval na menší úškrn.

,,Čo je dnes v pláne?" Nenutene som prešiel k linke a načiahol sa po servítky, ktoré zabudol položiť na stôl.

,,Oddych." Zhlboka sa nadýchol a odpovedal.

Isteže mi pri tej činnosti bolo pekne vidieť na zadok v obtiahnutých boxerkách. Tam bol ten zámer a očividne to na JungKooka fungovalo, pretože keď som sa k nemu otočil, nasucho prehĺtal a zvieral ruky v päsť.

,,V poriadku?" Zdvihol som obočie a starostlivo si ho premerial. Jeon JungKook prikývol a nevedel zo mňa spustiť oči.

Nech sa len pozerá na to, čoho sa už nikdy nedotkne.

V duchu som sa diabolsky usmial a radoval sa.

Sadol som si za stôl a začal jesť. Potichu som chrúmal zeleninu a plnil si ústa jedlom ako taký škrečok.

Jasneže sa na mňa JungKook celý ten čas díval a očividne si predstavoval, ako ho znovu fajčím.

Musel som sa uchechtnúť nad tým aké bolo ľahké ho pripraviť o rozum.

,,Takže dnes nič nerobíme?" Nakloním hlavu do strany, keď dojem a pozriem sa na JungKooka.

Postavím sa a prejdem k nemu. Vezmem tanier zo stola a znovu sa začnem obšmietať so svojím zadkom po celej kuchyni.

,,V obývačke je plazma, môžme si niečo..."

,,Čo?" Otočím sa k nemu a hneď na to sa zlaknem, keď si všimnem ako blízko vedľa mňa stojí.

,,Kim Taehyung, o čo sa pokúšaš?" Privrel oči a uväznil ma medzi sebou a linkou.

-12.1. 2018

Milujem vaše komentáre ❤👀.