𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Photo

,,Poď za mnou." Riekol a otvoril dvere do miestnosti, kde sa podľa všetkého všetci prezliekali.

,,Jimin to vážne netreba." Zaklipkal som orieškovými očami, no on sa len pousmial.

,,Obleč si to." Strčil mi oblečenie do ruky a ja som si ho pritísol na hruď.

Čo to do pekla robím?

Pýtal som sa sám seba, keď som si vyzlečený naťahoval na seba čierne obtiahnuté nohavice. Srdce mi bilo ako o život. Mal som z toho všetkého zlý pocit. No keď sa látka dotkla mojej citlivej pokožky, vybuchlo vo mne množstvo pocitov. Dokonca som si predstavoval sám seba, ako chodím po móle v drahom oblečení a všetci sa na mňa dívajú s otvorenými ústami.

,,Už si?" Jimin vošiel do miestnosti a ja som si akurát zapinal košeľu.

,,A-Ehm j-ja..." V tú chvíľu som sa strašne červenal. Nemal som tu, čo robiť. Bol som si sebou neistý a hanbil som sa.

,,Počkaj tú košeľu si si zle pozapínal." Podišiel ku mne a začal mi čiernu košeľu rozopínať.

,,Vážne?"

Mal som dojem, že tú košeľu som si zapol dobre.

No aj napriek tomu som nenamietal a užíval si jemné dotyky Jiminových prstov.

,,Tak a je to." Usmial sa.

,,Ď-ďakujem." Hanblivo som sklonil hlavu a pozrel sa na svoje topánky.

,,Tak poď, keď už si oblečený spravíme pár fotiek." Vzal ma za zápästie a ťahal ma k bielemu plátnu, na ktoré svietili čierne vysoké lampy.

,,Jimin, ja..."

,,Neboj iba pár fotiek. Uvidíš bude sa ti to páčiť." Postrčil ma Jimin do stredu plátna a potom sa otočil po fotoaparát.

,,Čo mám robiť?" Spýtal som sa a cítil ako sa mi trasú nohy.

,,Len pózuj." Jimin bol úplne zabratý do svojej práce a ja som sa cítil neisto.

,,Uvoľni sa." Poradil mi. Skúsil som trochu zakloniť hlavu privrieť oči.

,,Perfektné. To je vysoká móda." Chválil si Jimin a fotil ma z rôznych uhlov.

,,Pozri sa na mňa, Vante." Pootočil som hlavu a venoval mu pohľad.

,,Áno, presne tak!"

,,Taehyung!" Jeho hrubý, autoritatívny hlas otriasol celou miestnosťou a ja mne sa zastavilo srdce.

-

Naštvane som sa pozrel na Taehyunga a zo srdca mi padol veľký kameň, keď som si uvedomil, že je v poriadku.

,,Dobrý, pán Jeon." Pozdraví sa mi čiernovlasý chlapec s fotoaparátom v ruke.

,,Čo sa to tu deje?" Nechápal som.

,,Fotíme. Pozrite sa na tie fotky." Ukáže mi Jimin poslednú fotku a moje srdce sa rozbúši ako šialené.

,,Ten chlapec je talent." Podotke Jimin a ja len meno prikývnem.

,,Dobre. Fotky pošli Namjoonovi a do prezentácie pridajte aj tieto fotky. A nech to mám zajtra na stole." Odvetil som a pozrel sa na Taehyunga, ktorý sa na mňa díval so šťeňacími očami.

,,Taehyung, prezleč sa. Ideme domov." Zahlásil som.

-

Ideme domov.

Napodobnil som JungKookov hlas v duchu a prevrátil očami.
Pomalým krokom som si to namieril do šatne a začal si rozopínať čiernu košeľu.

,,Posledný krát sa stalo, že som ťa musel takto hľadať, Taehyung!"

,,Čo si o sebe myslíš ty imbecil?! Najprv ma zneužiješ v kabínke a hneď na to necháš Namjoona, aby..." V polke vety som si uvedomil ako to vlastne všetko vyznelo.

Pozrel som sa do JungKookovej tváre a všimol si toho samoľúbeho úsmevu.

,,Takže ty žiarliš na Namjoona?"

-1.1. 2018