𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Smile

Film bol dobrý. No v polovici sa Jiminova ruka obmotala okolo mojich ramien. Trhane som sa nadýchol a celé moje telo neprirodzene stuhlo. Vnímanie premietacieho plátna nepripadalo v úvahu.

Síce to bol lacný trik, ktorý sa pri každej scénke s kinom objavil vo filme, no aj tak som sa cítil akosi výnimočne.

Nikdy som takú náklonnosť k mojej osobe nezažil a preto som si to v tu chvíľu, tak veľmi užíval.

,,Tak, čo povieš?" Spýtal sa ma Jimin a chytil ma za ruku.

,,Bolo to...dobré." Zamračil sa nad mojou odpoveďou.

,,Vážne sa mi to páčilo." Uistil som ho s úsmevom, ktorý mi oplatil.

,,Tak, je celkom neskoro. Odveziem ťa domov. Veď predsa zajtra máš školu." Odvetil a obaja sme prešli k jeho motorke.

Nervózne som sa usmial a znovu si sadol za neho obkročmo. Jemne som ho objal okolo pása a nadýchol sa jeho korenistej vône.

-

,,Nepôjdeš ešte do vnútra?" Začervenal som sa a zahrýzol si do líca.

,,Ak nebudem rušiť." Odvetil Jimin a odložil helmu na motorku. Prstami si prehrabol havranie vlasy a pozrel sa na mňa zhora.

Panebože. Ten chlapec je diabol a anjel v jednom.

Pootvoril som ústa a nevedel sa spamätať z toho, čo vidím.

,,N-nie, nebudeš." Odvetil som, keď som sa spamätal a rýchle som vykročil k dverám od domu. Roztrasene som strčil kľúčik do zámky a odomkol.

,,Fíha." Vzdychol si Jimin nad tou krásou.

,,Dáš si kávu alebo, e-ehm, čaj?" Snažil som sa tváriť prirodzene, no Jimin ma na plnej čiare vyvádzal z miery svojími gestami a správaním.

,,To je jedno." Prešli sme do kuchyne a Jimin sa divne pozrel na jedáleňský stôl.

,,Čo je s tým stolom?" Pozrel som sa na pokrivené nohy stola a očervenel.

JungKook.

Myšlienky o Jiminovi zmietla vlna spomienok na JungKookove pery a teplé dlane.

Podvedome som si zahryzol do pery a už len z predstavy, ako do mňa JungKook tvrdo priráža, som tiekol.

,,Ewhhh..." Poškrabal som sa na zátylku.

-

,,Pane, obávam sa, že nastala menšia chyba v systéme." Odvetila recepčná a ja som pokrčil svoje hnedé obočie.

,,Aká?" Ozval sa NamJoon za mojim chrbtom. Jeho voňavka mi udrela do nosa a srdce sa mi jemne rozbúchalo.

,,Žiadna rezervácia v systéme na vaše meno tu nie je, Pane."

,,Čože? Ako je to možné? Som si istý, že som sem volal pred týždňom." Rozčuľoval som sa.

,,Ospravedlňujem sa, Pane. No máme ešte jednu voľnú izbu pre dvoch."

,,Dobre teda, tak ju berieme." Odvetil NamJoon a usmial sa na recepčnú.

-25. 3. 2018