𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Bad

,,Dobrý deň chcel by som si adoptovať jedno z vašich detí." Upravím si rolák a sadnem si na stoličku.

,,Chcete si nejaké adoptovať?" Opýta sa ma staršia pani podozrievavo.

,,Isteže." Prikývnem.

,,Máte schválenie od sociálky?" Ako na povel vytiahnem z tašky podpísaný dokument a položím jej ho na stôl.

,,Dobre teda. A ktoré dieťa vás konkrétne zaujalo."

,,Ja...Obávam sa, že ešte jeho meno nepoznám." Zatnem zubami, pretože ten uličník bol tak drzý, že mi ani to nechcel prezradiť.

,,Ach dobre, a viete aspoň jeho vek, v ktorom by sa mohlo to dieťa asi tak pohybovať?"

,,Myslím, že sedemnásť alebo šestnásť rokov. A je to chlapec!" Vyhrknem a následne sa zahanbím za svoje detinské správanie.

Vychovávateľka zdvihne podozrievavo obočie, no nič nepovie.

-

,,Zbaľ sa." Bez pozdravu vojde vychovávateľka do mojej izby, ktorú som zdieľal ešte s ďalšími deťmi.

,,Čo?!" Vyskočím z postele, na ktorej som sa vyvaľoval a sledoval starú ženu ako rýchle hádže moje osobné veci do cestovnej tašky.

,,Nemaj zbytočné otázky, Taehyung!" Rozkáže a ja cuknem pri vyslovení môjho pravého mena. Ľudia okolo ma poznali iba ako Vanteho a vždy ma tak oslovovali, preto som nebol na to meno tak zvyknutý. Nie tak ako ešte kedysi v detstve...

,,N-iekto si ma adoptoval?"

,,A buď rád. Deti v tvojom veku už len čakajú na osemnástku, aby mohli vypadnúť." Odvrkne.

,,Kto si ma adoptoval?"

,,Ticho!" Nahnevane strčí moje posledné tričko do cestovky a hodí ju po mne.

,,Rozlúč sa." Prikáže mi a ja naprázdno otvorím ústa. Pozriem sa na ostatné deti v izbe a zakývam im.

Niekto si ma adoptoval?

,,Dobre a teraz poď." Strčí do mňa vychovávateľka a ja vypadnem z izby. Nohy sa mi pletú a obzerám sa okolo seba, akoby som tu bol prvýkrát.

,,K-am ideme?"

,,Von z tadiaľ to. Vonku ťa čaká tvoj nový rodič."

,,A teraz pridaj do kroku! Neviem sa dočkať kedy z tadiaľ to vypadneš." Poslednú vetu si zamumle pod nos, no mne to aj tak neujde. Zamračím sa a pridám do kroku, ale ťažká cestovka mi to veľmi neuľahčí.

,,Tak a teraz padaj." Otvorí vychovávateľka staré drevené dvere, ktoré pod prudkým pohybom žalostne zaškrípu a ja zaostrím zrak na červené Ferrari.

,,No do piči." Šokovane otvorím ústa, keď si všimnem toho imbecila v roláku.

,,Ako ste ma mohli dať tomu úchylovi? To nevidíte ako sa na mňa chlípne pozerá?!" Začnem protestovať a zvrtnem sa k starej žene.

,,Čuš a padaj!" Ukáže smerom k autu, no ja sa ani nepohnem.

,,Ale..." Zúfalo sa pozriem smerom k červenému autu a hodím na ňu šťenací pohľad.

,,Toto už dávno nezaberá Taehyung." Pozrie sa na mňa vychovávateľka poslednýkrát a zavrie za sebou drevené dvere.

,,Toto si dojebal." Poviem mu, keď pristúpi ku mne a načiahne ruku so slovami, že mi tú tašku zoberie.

,,Nemáš zač." Odpovie a žmurkne na mňa.

On na mňa žmurkol? Boha, mne sa snáď sníva.

No nesnívalo sa mi. Bohužiaľ. Jeon JungKook bol od tohoto dňa mojím adoptívnym rodičom. Ešte stále som nechápal ako môže byť človek tak zvrhlý. Ak čaká, že budem v posteli vzdychať Daddy, tak je na veľkom omyle.

- 6. 12. 2017

💕Tak čo poviete? JungKook to bude mať poriadne ťažké s naším Taem.