𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Jealous

Jedlo v reštaurácii bolo vážne na jednotku. Konečne som za posledné týždne vložil do úst niečo normálne, čo malo od polotovaru pekne ďaleko.
Predsa len Jeon JungKook nebol ten najlepší kuchár pod slnkom, no ocenil som aj jeho kuchyňu, pretože to bolo lepšie ako nič.

,,Tak čo hovoríš?" Jimin položil špinavé paličky do chutnej mištičky so zlatými ornamentmi a spokojne sa oprel o operadlo stoličky.

,,Od stupnice jedna do desať?" Prižmuril som oko a Jimin pobavene zodvihol kútik úst dohora.

,,Deväť."

,,Prečo nie desať?" Zdvihol obočie a pýtal si vysvetlenie.

,,Chcelo by to ešte dezert." Usmial som sa na neho nevinne.

,,Tak to nebude problém."

Park Jimin, ak ma chceš zbaliť, tak sa ti to, kurva, darí.

-

,,Takže sme dohodnutí. Iste zajtra odlietam. Dopočutia." Zložil som telefón a dlaňou si unavene pretrel tvár.

Nenávidel som vybavovanie módnych prehliadok. Iste tú úvodnú prehliadku sme zvládli na jednotku, ale marketing s oblečením takto nefungoval. Potreboval som spraviť turné po celej ázii a zájsť aspoň do Ameriky a ohúriť Paríž- mesto módy. Za posledných pár desaťročí sa vždy dostala Gucci kolekcia do Paríža, bola to už akási tradícia, ktorá prinášala našej spoločnosti veľkú poctu a uznanie od ostatných.

Hlavu som mal asi tak veľkú ako zemeguľu. Bol som unavený a nemal som absolútny prehľad o tom, ako dlho som tu sedel za stolom. Pozrel som sa na gauč, ako keby som dúfal, že sa na ňom bude rozvaľovať Taehyung - ten uličník, ktorý mi v poslednom čase prirástol k srdcu.

Kde sa zase túla? Dúfam, že nevyviedol nejakú hlúposť.

A preto som sa rozhodol vstať zo stoličky a prejsť sa po ateliéri, dúfajúc, že niekde nájdem Taehyunga.

-

,,Nabudúce si to musíme zopakovať." Čiernovlasý chlapec prehovoril k vysmiatemu Taehyungovi a pomohol mu vyzliecť bundu.

Celý zaskočený som zostal stáť na chodbe a díval som sa ako si Taehyung vymieňa s chlapcom usmievavé pohľady.

Našťastie som sa hneď prebral z prvotného šoku a podišiel k nim.

,,Taehyung, obleč sa. Ideme domov." Rozkázal som mu a ignoroval Jimina, ktorý mi venoval nepriateľský pohľad.

Uvidíme, či mu ten pohľad ostane aj keď mu oznámim, že mu dávam padáka.

Namrzene som si pomyslel a obliekol si drahý kabát.

Bez slova som vyšiel z budovy a nečakal na Taehyunga.

Možno som trochu žiarlil, no nebol som si to schopný priznať, na to bolo ešte príliš skoro.

-

,,Vysvetlíš mi dôvod, prečo si sa v ateliéri správal ako kretén?" Vyskočil som na neho hneď, ako za sebou zamkol vchodové dvere.

,,Na, čo narážaš?" Jeon JungKook prižmúril oči a pozrel sa na mňa zhora.

,,Na ten tvoj náhly odchod z ateliéru. Nebodaj žiarliš?" Vystrčil som bojovne bradu dohora a venoval mu provokačný pohľad.

,,A na koho?" Snažil sa ma vysmiať, no ja som dobre vedel, že mám pravdu.

,,Na Jimina." JungKook sa z chuti zasmial a pozrel sa mi do tváre.

,,Jimin pre mňa nie je hrozba." Sebavedomo vykročil ku mne a ja som chtiac-nechtiac cúvol.

,,Vážne? Mne sa celkom pozdáva. Je slušný..." Nedal som sa, no potom JungKook prekročil slušnú vzdialenosť a tvárou sa priblížil k tej mojej. Hľadel mi do očí a jeho ruky sa zapreli o stenu z oboch strán mojej hlavy.

,,Klameš." Zašepkal mi do ucha a moje telo sa roztriaslo od vzrušenia.

,,N-nie." Privrel som oči a viac sa oprel o stenu, aby som nespadol.

,,Jimin nie je schopný v tebe vzbudiť túžbu, vášeň..." JungKook náhle stíchol a perami mi prešiel po odhalenom krku.

Trhane som sa nadýchol.

A-asi mal pravdu.

- 25. 2. 2018

2K... Neviem ako sa vám poďakujem za toto. Možno aj preto som nevedela zaspať a dokopala sa k dopisaniu tejto kapitoly o 3 ráno.

Čo sa týka príbehu tak som rada, že sa to znovu zamotáva a postavy sa konečne dávajú do pohybu. No, ale tiež som zvedavá aký názor máte na to vy ^-^.