𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Fuck

Čo?!

Dych sa mi zasekol a snažil som sa, čo najviac odtiahnuť od nebezpečného JungKooka.

Veľmi dobre som vedel, čoho boli tie ruky, ktorými sa zapieral o gauč, schopné.

,,N-nie. J-ja..." Zahabkal som a červenal sa až za ušami. V tom si obkročmo na mňa sadol a sklonil sa ku mne ešte bližšie.

,,Nemusíš sa báť. Stačí len poprosiť a Daddy ti dá mliečko." Usmial sa arogantne a mňa to zase dokázalo vytočiť.

,,Prosiť, huh? Toho sa odo mňa nedočkáš Jeon JungKook." Pozrel som sa mu do očí s mojím obvyklým vzdorom.

,,Myslíš si?" Nadvihol svoje hnedé obočie a dosadol si na môj rozkrok. Zaťal som zubami a snažil sa nevydať zo seba žiadny zvuk.

Parchant jeden!

,,Tak, čo? Ešte stále nič, Taehyung?" Vysmieval sa mi do očí.

Neodpovedal som, no pohľadom som sledoval každý jeho pohyb. Bol som v pasci. Vedel som o tom. Taktiež som si bol vedomý, že JungKook zase vyhrá. No priznať to nahlas, to by znamenalo...

,,No tak, Tae. Popros." Zašepkal mi u ucha a jeho horúci dych narazil na citlivú pokožku v oblasti môjho ucha.

Trhane som sa nadýchol a už som sa chystal niečo povedať, no v tom momente vtrhol NamJoon do JungKookovej pracovne.

Nahlas som si vydýchol a Jeon JungKook nahnevane otočil hlavu smerom k NamJoonovi.

Predsa len je ten NamJoon užitočný.

,,P-prepáčte p-ane." Koktal a jeho líca nabrali ružovú farbu. Očami behal po celej miestnosti a bol očividne v rozpakoch.

No to sa o JungKookovi nedalo povedať. Ten vyzeral, ako keby sa nič nestalo a pomaly vstával zo mňa.

,,Objednám ti čínu." Zašepkal mi a zdvihol jeden kútik úst. Hneď na to sa otočil k NamJoonovi a vytlačil ho z pracovne.

Nakoniec som ostal sám v JungKookovej pracovni.

Frustrovane som si povzdychol a v duchu zanadával.
JungKook ma už dnes po druhýkrát nechal so stojákom úplne samého.

Myšlienkami som sa vrátil späť k ránu.

,,Obleč si to." Podal mi JungKook čipkované podkolienky. Pozrel som sa na neho neveriacky.

,,To si na seba nikdy nedám." Vystrčil som vzdorovito bradu dohora.

,,Nezhoršuj si to Taehyung." Prehovoril a venoval mi svoj pohľad, ktorý prinútil moje srdce biť o čosi rýchlejšie.

Zakrútil som hlavou na znak nesúhlasu.

,,Nikdy."  V tom ma Jeon JungKook chytil za zápästia a pripútal mi ich o posteľ. Nervózne som sa na neho pozrel a rukami zalomcoval putami.

Do horšej situácie som sa fakt nemohol dostať.

Zúfalo som si nohy pritísol k telu a sledoval JungKooka ako berie jednu z čiplovaných vecičiek do ruky.

Bezkompromisne sa na mňa pozrel a drsne pritiahol moju nohu k sebe.

,,Prosím. Pôjdem do tej školy." Začal som nariekať.

,,Už je neskoro, Taehyung." Nohu navlečenú v čipkovanej látke položil na posteľ a vzal druhú.

,,Prosím." Skúsil som to znovu a tentokrát použil nahliehavejší hlas.
Jeon JungKook napravil modrú mašličku na nadkolienke a pozrel sa na mňa.

,,Zaslúžiš si trest." Sklonil sa ku mne a palcom prešiel po mojej spodnej pere. V ten moment som zatajil dych a venoval mu vystrašený pohľad.

JungKook sa len pousmial a teplou dlaňou roztiahol moje nohy od seba.

-27.1. 2018

Uhm...