Strašidelné príbehy SK/CZ

syn diabla

Tento príbeh mi raz rozprávala jedna stará žena...

Keď som raz išiel od babky na autobus domov chytil ma strašný lejak. Bežal som na najbližšiu autobusovú zastávku. Sadol som si celý mokrý na lavičku, vedľa mňa sedela nejaká stará žena. Pozdravil som sa jej. Ona ma odzdravila. O pár minút neskôr sa mi prihovorila. Najprv mi rozprávala o tom že celý život žije v tejto dedine. Ja som ju len počúval. Povedala mi že kedysi dávno bolo v dedine omnoho viac obyvateľov ako je teraz. To mohla byť pravda nakoľko teraz v tej dedinke žije len čosi cez 200 obyvateľov, poväčšine starý ľudia. Pýtal som sa prečo. Povedala že v lesoch, ktoré sú okolo prebýva niečo hrôzostrašné čo vyplašilo ľudí z dediny. Nakoľko ma takéto veci fascinujú povedal som jej nech mi o tom porozpráva. Povedala mi že v lesoch žije nejaký tvor, ktorého sa ľudia boja a ktorý je fakt hrôzostrašný... Povedala mi citujem: „tá obluda je dieťa samotného diabla.“ Samozrejme že som jej neveril ale bavilo ma počúvať. Hovorila že žije v jaskyni, ktorá sa nachádza tesne pod hrebeňom kopca, ktorý sa nachádza na konci dediny. Spýtal som sa jej či to nie je medveď, vlk alebo niečo podobné... Povedala že určite nie. Ale to čo povedala potom ma skutočne zaujalo... „Keď som raz asi pred 10 rokmi bola v hore na drevo, zablúdila som trochu ďalej. Bolo leto tak som si povedala že si spravím menšiu prechádzku... Šla som asi pol druha kilometra keď som sa rozhodla že si na chvíľku sadnem. Zaspala som... Zobudila som sa asi o 2 hodinky neskôr už bolo šero. Nakoľko som bola ďaleko od domu som si povedala že nebudem brať drevo ale budem sa ponáhľať domov. Historky o „synovi diabla“ žijúcom v lese kolovali dedinou už dlho... veľmi dlho. Ako som sa ponáhľala domov počula som že niečo beží za mnou. Zastala som... otočila sa a asi 150 metrov do lesa som videla asi meter a pol vysokého tvora, ktorý pripomínal pokožkou veľkého netopiera... zízal na mňa. Keď som spravila krok bližšie skočilo to do kríkov, ktoré boli zo 6 metrov ďaleko od toho diabla... to bolo posledný krát čo som šla tak hlboko do lesa...“

Neveril som jej. Popieralo to zdravý rozum. Už nepršalo tak som išiel ďalej na stanicu. Cesta išla popri lese. Čo mi len vyhovovalo. Mám rád čerstvý vzduch. Keď som sedel v autobuse a pozeral cez okno tak som pri východe z dediny zazrel na kraji lesa veľkého čudného tvora podobného netopierovy...
Zdroj - darktown