Killers

2. kapitola - Privítanie

Asami sa otočila k rozzúrenej červenovláske a uškrnula sa. „Nedostaneš ma tam ani násilím, Erin. Vzdaj to."

„Ty si taká... taká...!" nedopovedala vetu a od toľkých nervov sa začala triasť, pri čom ruky zovrela do pästí. Asami len nadvihla obočie a prekrížila si ruky na hrudi. „...bezcitná podlá mrcha!"

„Vďaka za kompliment, dlho som taký nedostala." Odvrkla Asami a jej vážny výraz na tvári sa vôbec nezmenil.

„Grrr!!!" vydala zo seba, otočila sa na opätku a dupotavými krokmi odišla z jej izby.

Vodca skupiny práve ukazoval novému členovi miestnosti. V ich podzemí bolo veľa chodbičiek a každá z nich viedla do určitej miestnosti. Vošli do prvej miestnosti, kde bola kuchyňa a jedáleň, ktoré sa veľmi spájali s tradíciami. Miestnosť sa hmýrila prírodnými farbami, medzi nimi prevyšovali rôzne odtiene hnedej a zelenej. Keď pokračovali ďalej v prehliadke miestností, nový člen začínal byť prekvapený čoraz viac a viac. Ďalšia miestnosť bola ošetrovňa a zároveň slúžila na testy. Pri mnohých miestnostiach sa príliš nepozastavovali, keďže väčšina z nich boli izby členov. Okolie pôsobilo tajomne a ten starší vysoký, ale za to mocný muž nerozprával to, čo nemusel. Všetko, čo povedal, bolo jasné, zrozumiteľné a stručné. Kohaku pôsobil vážne, no bol prístupný okoliu. Keď dopovedal niekoľko dôležitých informácií, chytil sa za briadku a prstami po nej zamyslene prešiel. Jeho tmavohnedými očami občas zboku pozrel na toho mladého chlapca, ktorý bol plný očakávaní. Tak, ako sa tomu chlapcovi zdal Kohaku byť iný, rovnako to pociťoval aj samotný Kohaku voči novému členovi. 

„Spoločné miestnosti a plány si videl. Teraz ťa zoznámim s tvojimi novými partnermi." Povedal Kohaku mladému čiernovlasému chlapcovi ukazujúc okolo nich.

„Ďakujem, že ste ma prijali." Ozval sa chlapec po chvíli ticha a zvedavými očami skúmal okolie.

„Prešiel si skúškami, ktoré hocikto nespraví. Zaslúžiš si to. Svojím spôsobom..." tie posledné dve slová radšej zamrmlal a otvoril dvere do siene. 

Obaja vošli a ocitli sa pred ostatnými členmi týmu. 

„Chlapci, toto je nový člen nášho týmu. Volá sa Hajime, má 20 rokov a bol pokusom na zvýšenie energie v tele. Jeho nová schopnosť sa neustále rozvíja a taktiež je veľmi dobrý v bojových umeniach ako aj my ostatní." Oboznámil ich Kohaku vážnym tónom v hlase, pri čom očami pomaly prechádzal po každom z nich. Keď si všimol, že dvaja členovia chýbajú, zamračil sa. Od Asami sa to dalo čakať, ale od Erin? 

V tom do siene vtrhla zadychčaná Erin, ktorá všetkým venovala svoj ospravedlňujúci pohľad.

„Pardon! Prepáčte! Ja som... ja..." nedokončila vetu, keď si všimla mladého chlapca, ktorý stál vedľa Kohaka. Fúha... vypleštila oči na chlapca, ale po chvíli sa spamätala, vystrela sa a odkašľala si. Erin málokedy takto reaguje, ale predsa len, je to nový člen a nie je na zahodenie. 20 ročný vysoký muž s tmavohnedými hustými vlasmi, takmer do čierna siahajúcimi po krk, široké ramená, telo vypracované, ale nie príliš, no na jeho postavu to sedí skvelo. Jeho oči majú akoby dva odtiene hnedej a jeho pery nie sú príliš úzke, ale za to ani príliš plné. 

Erin jej všímavosť niekedy nedáva na sebe poznať, ale vidí, že nový člen je príťažlivý, ale aj dobrý v boji. Konečne niečo príjemné. Nikto jej na to koktanie nič nepovedal. 

„Tak ja..." zamrmlala a pribehla k ostatným členom.

Všetci členovia boli pomerne dosť vysokí a väčšine hľadel takmer priamo do tváre, keďže jeho výška sa príliš nelíšila. Jediný, kto bol výnimkou, bola červenovláska.