Killers

3. kapitola - Oboznámenie

„Som zvedavý, ako ti to pôjde v teréne, Hajime." Povedal Haku zamyslene, pričom neustále si ho zvedavo prezeral. Červenovláska na nich zboku hľadela, až začala mať tyk v oku.

Hajime sa naňho pozrel a snažil sa pousmiať. „To aj ja."

Erin si všimla, že nový člen stále nevie, ako sa tváriť a uškrnula sa jej úzkymi perami. Vhodná situácia na využitie. 

„Haku, upokoj svoje hormóny, inak Hajima budeme čoskoro nazývať bývalým členom a nie novým." V tom jej venoval zamračený pohľad, no Hajimemu sa ústa mykali od smiechu.

„Haku!" zakričal známy hlas. Všetci traja sa otočili za hlasom.

„Asami?" spýtal sa Hajime tichším hlasom.

„Hneď som pri tebe!" zakričal naspäť, vyskočil zo sedačky a pribehol k nej. 

Obaja sa presunuli k prázdnym sedačkám, kde si sadli oproti sebe a Asami mu začala rozprávať, pri čom sa obaja navzájom na seba pozerali. Ako ich tak Hajime pozoroval, začalo ho zaujímať, čo mu môže to chladné dievča hovoriť.

„Zem volá nového člena, počuje ma? Meidei, meidei!" zamávala mu rukou pred očami. 

Hajime potriasol hlavou a spýtavo pozrel na Erin. 

„Vidím, že ťa zaujíma Asami." Ozvala sa po chvíli, pri čom pohľadom prečesávala celú miestnosť plnú ostatných členov týmu.

„Eh... zle si to pochopila. Len ma zaujíma, o čom sa dokážu v pokoji rozprávať, keď Asami je..."

„Chladná?" nadvihla obočie.

„Hej." Prikývol.

„Mal by si si na to zvyknúť ako aj ostatní. Alebo jej skús neliezť na nervy. Už od malička to nemala ľahké. Asamina minulosť nie je bohvieako dobrá. Jej otec patril medzi najlepších vedcov v Japonsku. Patril do skupiny vybraných vedcov, ktorí robili pokusy na ľuďoch. Lenže Hisashi, jej otec, bol príliš zažratý do výskumov a pokusov. Chcel byť najlepší a práve preto vybral troch ľudí, ktorí mali šancu prežiť jeho dlho očakávaný pokus na zvýšenie sily o 100% s tým, že sa zmenia ľudské myšlienkové pochody na pochody zvieraťa, monštra, či robota. Nazvi si to ako chceš, ale je to podobné schizofrénii. Asami si väčšinou nepamätá, čo robila v takom stave. Nevýhoda jej schopnosti je, že keď spotrebuje príliš veľa sily, upadne do bezvedomia. Pokiaľ to včas prestane využívať, je pri vedomí, ale je veľmi slabá. V oboch smeroch je to nevýhodné, keďže už potom nie je schopná boja. Preto skôr Asami využíva svoju rýchlosť a bojové umenie. Všetko ju učil otec, ale neučil ju humánnym spôsobom. Asami musela tvrdo a poctivo trénovať každý deň." Rozprávala Erin tak, aby to ostatní nepočuli. 

Hajime si pri tom predstavoval, ako vyzerala jej minulosť. Prestáva ho prekvapovať jej správanie.

„Kto prežil ešte z tých troch ľudí?" spýtal sa, keď dohovorila.

„Len ona." Odvetila Erin pozerajúc naňho.

Hajime sa na ňu prekvapene pozrel. „A čo jej matka?"

Erin len mykla plecom a pokrútila hlavou. 

„A ešte niečo, v tom stave dokáže rozoznať nepriateľa od člena skupiny, hlavne netreba... netreba dráždiť." Vydala zo seba nervózne.

„Tak preto je taká..." zamrmlal.

„Hm... treba jej prísť na chuť a potom zistíš, že nie je až taká „chladná" ako sa zdá.. možno. Stane sa, že sa občas pohádame." Nervózne sa zasmiala a pozrela niekam inam. 

Hajime sa pozrel tým istým smerom a všimol si, že ide k nim Haku.

„Všetci do siene." Oznámil im vážnym hlasom.

Kohaku vošiel do miestnosti a dvere sa za ním samé zatvorili. Prísnym pohľadom prešiel po všetkých členoch týmu, až nakoniec podišiel bližšie k nim.

„Ďakujem Asami a Hakovi, že vás sem všetkých zavolali. Máme novú misiu. Pokusy našich známych doktorov neustále terorizujú Kitamoto. Zajtra ráno odchádzame." Zahrmel vodcovským hlasom a pri tom robil veľmi pomalé kroky okolo sediacich členov. „Nejaké otázky?" zastal pri Erin a Hajimovi, ktorí sedeli vedľa seba.

„Typ pokusov?" ozval sa Satoshi.

„B."

„To zvládneme ľavou zadnou." Ozval sa jeden z dvojičiek. 

Kohaku sa na chlapca pochybovačne pozrel.

„Ichiro, nerob unáhlené závery, aby si nedopadol tak ako minule." Ozvala sa Asami chladným hlasom.

„To bola náhoda." Zahundral a zboku po nej zazrel, ale hlavu k nej neotočil.

„Nebola." Namietala Asami nahnevane a prekrížila si ruky na hrudi.

„Zdanie klame, bola to náhoda." Zavrčal Ichiro a neustále po nej zazeral.

„Nebola, uznaj to." Zamračila sa naňho.

„TAK DOSŤ! Okamžite sa choďte pripraviť! Ak sa všetci riadne nevychrápete, zajtrajší deň bude náš posledný!" zvreskol po nich Kohaku rozzúrene a zovrel ruky do pästí. „A ty čo čumíš ako keby si o sebe nevedel!" ukázal na Haka. „Ty čo si bledý ako keby si videl ducha! Hybaj sa vychrápať!" zazrel po Hikarovi. „Zajtra musíte byť všetci v plnej výzbroji a hlavne PRI-PRA-VE-NÍ! Žiadne hádky! Žiadne blbé pohľady! Chcem vidieť spoluprácu profesionálov!" vyhŕklo z neho, odvrátil od nich pohľad a odpochodoval preč z miestnosti. 

Nastalo hrobové ticho, ktoré trvalo ozaj len malú chvíľu.

„Tak toto bola silná káva, šéf sa nasral." Ozval sa Tatsuo prekvapene. 

Všetci sedeli s vystrašenými očami, ktoré vypliešťali pred seba a nevydali ani len hláska. Predsa len, Kohaku je možno najstarší člen týmu a na prvý pohľad pôsobí ako milosrdný starší človek, no vie si vytvoriť rešpekt.