Killers

7. kapitola - Test

Všetci sedeli vo vedľajšej miestnosti a čakali na to, kedy konečne prídu na rad. 

Hajime prišiel ako posledný a obzeral sa po miestnosti. 

Bola to bledozelená osvetlená čakáreň, ktorú spestrovali rôzne druhy živých kvetov. Miestnosť celkovo pôsobila upokojujúco. Všade okolo boli biele kožené sedačky so stolíkmi. V rohoch sa nachádzajú formuláre pre členov skupiny. 

Každý z nich si zobral formulár a ihneď ho začali vyplňovať.

„Prečo mám vyplňovať údaje, ktoré sú všetkým známe?" ozval sa Hajime po dlhej chvíli ticha.

„Lebo je to potrebné pre testy. Opakuje sa to pravidelne, aby sa zistilo, či niekto z nás nestráca pamäť, napríklad. A nie je to len o údajoch, ale najmä o zmenách vyvolávaných v našich telách." Ozvala sa Erin. 

Hajime len na to prikývol a pokračoval. 

Asami takmer nikoho nevnímala, len pozerala do neznáma jej chladným pohľadom.

„Haruo Hajime." Zvolal vodca skupiny. „Pôjdeš ako prvý." 

Hajime prikývol, vstal a pozrel na ostatných členov skupiny. 

„Sú to testy, nejdeme ťa pitvať." Zasmial sa Kohaku.

„Heh..." vydal zo seba nervózne a v momente, keď vošiel dnu, dvere sa za ním zasunuli. Keď si ľahol na biele lôžko, Haku mu začal merať tlak.

„20 ročný Haruo Hajime, narodený vo Fukuchiyama. Dosť ďaleko od hlavného mesta... Fajn, schopnosti? Zvýšená energia v tele. Schopnosť nie je dostatočne rozvinutá, zatiaľ sa neformuje." Zapisoval Kohaku a Haku medzitým svojho kolegu napojil na prístroje, ktoré ihneď začali zaznamenávať. 

„Je dosť možné, že táto schopnosť sa nerozvinie, dokonca ju môžeš stratiť." Oznámil mu pokojne, pričom kontroloval stav jeho tela.

„Aha." Vydal len zo seba, neustále sa obzeral okolo seba a pohľad sa mu zastavil na prístrojoch.

„Odoberiem vzorku krvi." Ozval sa Haku, chytil Hajimeho ruku a pichol injekciu.

„Dosť tmavé... na krv." Zamrmlal Haku, zamračil sa a vzorku vytiahol.

„Urob rozbor. Nie len základný." Zavelil Kohaku a sledoval situáciu.

„Ak stratím schopnosť, pošlete ma preč?" ozval sa Hajime.

Kohaku sa otočil na stoličke k nemu a nadvihol obočie. „Nemám dôvod ťa posielať preč. Máš skvelú zručnosť s rôznymi typmi zbraní, si komunikatívny a prispôsobivý, odhodlanie máš slušné tiež, tak prečo by som to robil? My nevyberáme podľa schopností. My sa schopností snažíme zbaviť, lebo neskôr sa môžu vyformovať do nebezpečnej veľkosti a snažíme sa nájsť protilátky, no žiaľ, ak je to genetická chyba, je veľmi ťažké niečomu takému vzdorovať. Tvoja schopnosť sa neprejavila ako genetický pokus. Ale aj tak je nepredvídateľná. Ale podľa výsledkov to vyzerá tak, že sa nerozvíja, zostáva rovnaká a vyzerá to tak, že sa bude znižovať. Určité schopnosti sú výhodné v boji, no my sa snažíme upokojiť a dať do poriadku situáciu, ktorá sa deje v Japonsku, ale už sa ma nepýtaj, koho tu nechám a koho nie. Nie je to dôležité, teraz sa sústreď na testy. Haku ti pichne niekoľko látok do tela. Postupne sa dostanú von z tela, no nás zaujíma, ako na to bude tvoje telo reagovať."

„Veľmi tichá konverzácia." Poznamenal Hikaru.

„Nebodaj býva na testoch horor?" nadvihla obočie Erin.

„Ako u koho." Pridal sa Ichiro.

„A ďalej to netreba komentovať." Zavelil Satoshi a zboku pozrel na Asami. Tá len zamyslene pozerala do svojich papierov. 

Keď všetci stíchli, z vedľajšej miestnosti sa ozval vreskot.

„Čo sa deje?!" ozval sa Hajime.

„Rýchlo mu pomôž!" zvreskol Kohaku.

„Pomôžte mi!" vzlykal Haku.

Ostatných členov vo vedľajšej miestnosti zamrazilo. 

Asami ihneď vstala a odsunula dvere.

„Čo to robíš? Počas testov..."

V tom prerušila Tatsua Asami. 

„Hádam sa neposerú z toho, keď im tam niekto z členov vlezie!" zavrčala a dvere sa za ňou zasunuli. V tom zamrazilo aj ju. 

„Ha-ku..." ledva vydala zo seba a vypleštila na svojho kolegu oči. Kohaku a Hajime ho uložili na lôžko, napojili ho na prístroje a čakali, čo sa bude diať.

„Ihneď mi to vysvetlite." Zavrčala zúrivo a rýchlo prešla k lôžku.

„Hajime skončil s testami, odpojili sme ho od prístrojov a uložili poznatky do našej databázy a v tom sa začal Haku zvíjať na zemi." Odvetil Kohaku, ktorý už sedel za počítačmi a kontroloval stav jeho tela.

„Haku..." oslovila ho potichu Asami a chytila ho za ruku.

„Bolí to... bolí to!" precedil spomedzi zuby.

„Urobte s tým niečo!" zvreskla po obidvoch tak, že takmer zabudli, ako sa volajú. 

Onedlho sa objavili v miestnosti ostatní členovia.

„Asami? Mali by ste to vidieť.." ozval sa Kohaku. 

Všetci ihneď podišli k monitorom, na ktorých sa zobrazovali časti Hakuovho tela.

„Jeho hlava.." nedokončila Erin a neveriacky na to hľadela. 

Ďalší vreskot. 

V tom Asami vstala, pustila Haka a začala sa hrabať v skrinke.

„Čo hľadáš?" zamrmlal Satoshi.

„Čo asi!" odvrkla, zdrapla injekciu a utekala za Hakom, ktorému neustále tiekli slzy.

„Asami, ja to nevydržím, ide mi hlava prasknúť..." vzlykal a zvíjal sa.

„Chceš ma aj ty nasrať?! Vydržíš to!" zrevala a pozrela na ostatných.

„Hajime, Satoshi, Tatsuo, Hikaru! Chyťte ho za ruky a nohy, aby som mu mohla pichnúť injekciu!" Chlapi prikývli, pribehli k nim a každý z nich ho chytil za jednu končatinu.

„Nemôžem to zastaviť!" znova sa ozval plačúci Haku, ktorý sa neustále zvíjal.

„Pevne ho držte!" zakričala, využila moment bezmocného Haka a pichla mu injekciu. 

Po chvíli ju vybrala a bola celkom prázdna.

„Pustite ho." Povedala už pokojnejším hlasom pozerajúc na Haka, ktorý sa nezmohol ani na jediné slovíčko.

„Čo si mu to dala?" nechápavo sa spýtal Tatsuo.

„Uvidíš." Hlavou mykla smerom k Hakovi, ktorý upadol do hlbokého spánku.

„Dobre vieš, že týmito zásobami nemáme míňať." Upozornil ju Satoshi.

„Plne si to uvedomujem a beriem na seba zodpovednosť, ale nedovolím, aby sa nám tu skrúcal od bolesti. Máš nejaký lepší nápad na upokojenie? Máš na to 2 dni. Potom sa náš kolega zobudí a môžeš začať." Odvrkla, pozrela na spiaceho Haka a nakoniec vyšla z miestnosti. 

Oprela sa o stenu a snažila to rozdýchať. 

Nádych... výdych... Ak prístroje neklamú, Hakov mozog pomaly naberá nadmernú veľkosť. Ak by sa to zrýchlilo, vrstvy, ktoré chránia ľudský mozog, by to nevydržali. Niečo sem muselo vniknúť, niečo sa deje...