Killers

14. kapitola - Prekvapenie

"Asami..." oslovil ju opatrne. 

Čiernovláska sa naňho pozrela. 

Keď sa ich pohľady stretli, hovorili za všetko. Obaja začali byť pokojnejší a ani si neuvedomili, kedy sa chytili za ruky a preplietli si prsty. Zvláštne. Jeden dotyk stačí na to, aby telom i dušou prešla neprekonateľná energia. 

Haku ich mlčky a nenápadne pozoroval a začal si niečo zapisovať. 

Všetci pri tom vošli do budovy, kde boli samé chodby do rôznych strán. 

Budova nebola bohvieako osvetlená, ale nakoniec natrafili na výťah, ktorým sa zviezli dole. 

Išli do podzemia. Keď vystúpili, natrafili na viacerých protivníkov.

"Vy tu čo robíte?!" zvreskol jeden z nich.

"To by sme sa skôr my mali spýtať vás!" odvetil Kohaku nahnevane.

"Čo?" ozvala sa neznáma žena s hustými čiernymi vlasmi.

Obidve skupiny na seba nechápavo hľadeli.

"Tak moment, prečo ste tu?" ozval sa jeden z mužov.

"Aby sme sa zbavili tých, ktorí terorizujú Japonsko." Sykla Asami.

Haku pozoroval celú situáciu.

"A vy?" nadvihla obočie Erin.

"My sme tu pre to isté, čo aj vy." Vydal len zo seba ďalší z mužov. 

Nastalo hrobové ticho. 

Čo to má znamenať?! Večne medzi nimi prebiehali boje. A teraz sú tu pre to isté? Naozaj boli všetci doteraz takí tupí a neuvedomili si, že všetkým ide o jedno a to isté? 

Haku po chvíli vypleštil oči a všetkému pochopil.

V tom začuli neznáme tlmené zvuky. 

Bez slova sa všetci vybrali za nimi. 

V tom Hajime išiel pomalšie.

"Prečo spomaľuješ?" potichu sa ho spýtala Asami a obaja zastali.

"Musíš si dávať na seba pozor, dobre?" povedal nervózne. 

V tom sa pustili a stáli presne oproti sebe. 

Hajime sa zahľadel na malé čiernovlasé opäť modrooké dievča, ktoré naňho prekvapene pozeralo.

"Nemám samovražedné sklony." Vydala len zo seba neustále naňho pozerajúc.

"Ach." Povzdychol si a podišiel k nej bližšie. "Ty si taká maličká a ešte k tomu si sa ešte len dnes zobudila a..."

"...nabrala dostatok sily na to, aby som vám pomohla." Dokončila a pousmiala sa. 

Neustále si hľadeli navzájom do očí. Nachádzali v nich niečo, čo dávno obaja nemali. 

Nakoniec k sebe podišli tak blízko, že sa objímali. 

Asamino srdce sa rozbúchalo na plné obrátky. 

Hajime sa nadýchol jej sladkastej kvetinovej vône. 

Po chvíli sa od seba pomaly odtiahli, až sa jemne dotkli lícami. 

Hajimeho tvár nabrala miernu červenú farbu. 

Asami sa zhlboka nadýchla a vydýchla, až sa nakoniec "prebrala".

"Ale, až taká malá zas nie som." Zafrflala, prižmúrila oči a prekrížila si ruky na hrudi.