Killers

8. kapitola - Katana

„Haku leží na jednotke intenzívnej starostlivosti. Poprosil som naše zdroje, aby nám sem poslali pomoc. Teraz sa stará o nášho kolegu hlavná sestra Lee Satsu, doktor Hikari Yen a Hacu Sayako. Odteraz budú náš zdravotný stav sledovať oni. Ak sa Hakov zdravotný stav zlepší a bude schopný robiť svoju prácu, pridá sa k nim." Oznámil Kohaku svojej skupine v hlavnej miestnosti, kam Hajime prišiel, keď bol nový.

„Zistili, čo sa s ním deje?" zvedavo sa opýtal Tatsuo.

Kohaku si odkašľal, pozrel na všetkých členov a ukázal smerom na obrovský stôl, na ktorom boli notebooky, telefóny a dokumenty. „Sadnite si."

Hneď na to si všetci posadali na svoje miesta a venovali pozornosť svojmu šéfovi.

„Haku má v sebe určitú... genetickú... pre niektorých chybu, pre niektorých to môže byť veľmi fascinujúce. Táto určitá genetická schopnosť alebo genetický vývin sa uňho prejavil zatiaľ z neznámych dôvodov. Haku sa ešte neprebudil, preto nevedia, ako bude reagovať. Môže byť agresívny, nemusí si nič pamätať, ale doktor predpokladá, že to môže zvýšiť jeho znalosti." Občas sa zakoktal, lebo sám tomu veľmi nerozumel.

„Ako to myslíte?" Nechápavo sa spýtala Asami. 

Kohaku si len povzdychol.

„Znalosti – vedomosti?" ozval sa Hajime. 

Všetci sa naňho pozreli, niektorým to už začalo pomaly, ale isto dochádzať.

„Tak moment, ak je to skutočne tak, tak Haku mal vždy obrovské vedomosti, chémia, fyzika, matematika a biológia, tieto odbory ovláda perfektne. A odrazu sa mu začne zväčšovať hlava?" nechápavo sa spýtal Hikaru.

„Všetci dobre vieme, že genetické chyby sa môžu prejaviť kedykoľvek a nie len tie genetické. Preto tu máme testy. Ale my musíme pokračovať v našej práci. Máme niekoľko misií, ktoré musíme splniť čo najskôr. Preto sa budeme musieť rozdeliť." Pri jeho rozprávaní neustále ťukal do notebooku a poslal každému misiu. 

Všetci hľadeli do svojich notebookov a vypleštili oči.

„Tak moment, Kohaku. Nemáme Haka a Asami chodieva s ním, pretože..." namietal Ichiro, no ich vodca ho v momente zastavil.

„Uvedomujem si to, ale Haku nemôže ísť teraz nikam. Ešte sa ani nezobudil, takže Asami a Hajime pôjdu spolu, Hajime je tu ešte stále nový a má za sebou len jednu misiu. Asami vie ako má s ním jednať a spolieham sa na ňu, že sa bude dostatočne dobre ovládať na to, aby si nenarobila problémy." Zahrmel Kohaku a zamračil sa na všetkých. 

„Erin a Satoshi. Tatsuo a ja. Ichiro a Hikaru. Asami a Hajime. Presne takto ste a aj budete vo dvojici. Misie sú vám pridelené podľa vašich schopností. Všetci budeme mať vysielačky. Výzbroj si vyzdvihnite o 30 minút." Oznámil im Kohaku bez zbytočných emócií, na nikoho sa ani len nepozrel, zavrel notebook, schoval do tašky, ktorú si dal cez plece a bez slova odišiel z miestnosti. 

Nastalo hrobové ticho. Všetci sa na seba pozreli a v momente pohľady upreli do svojich notebookov, kde mali poskytnuté informácie o ich misiách.

„Aké máte typy?" zvedavo sa spýtala Erin a odtrhla pohľad od notebooku.

„D" vydal len zo seba Tatsuo, zamračil sa na notebook a preklikával bližšie informácie.

„C" odpovedal Ichiro vážne.

„E." ozval sa Hajime.

„A ja mám B." dokončila Erin.

„Kohaku ti vravel o nových zbraniach?" spýtala sa ho Asami pozerajúc pred seba. 

Obaja pokračovali po chodbe, až prišli na koniec.

„Nie." Odvetil zvedavo pozerajúc na dvere.

„Tak uvidíme, ktorá ti padne." 

V tom sa dvere otvorili.

„Tak poďte." Vystrčil hlavu Kohaku. 

Hneď ako vošli, dvere sa za nimi zatvorili. Miestnosť bola stredne veľká, ale vyzerala pomerne nedobytne. Všade naokolo boli rôzne typy zbraní, no tento krát tu boli japonské meče. 

Hajime sa obzeral okolo a urobil niekoľko krokov k jednej zo zbraní. 

„Uhm, Asami. Tvoje katany sú čisté. V dobrom stave. No tento krát bez pištolí." Povedal Kohaku vážnym hlasom, pričom si neustále prezeral meče.

„Ako to?" prekvapene sa ho spýtala.

„Nikto z nás nemôže mať takú zbraň. Odstránili ich. Naša organizácia sa snaží postupne na celom území Japonska odstrániť všetky zbrane. Neviem, prečo sa tak rozhodli." Dal si ruky za chrbát a otočil sa k nim.

„Hajime, vyber si katanu." Povedala Asami chladným hlasom.

„Hociktorú?" nadvihol obočie.

„Ostatní si svoje vzali. Vyber si, ktorá ti padne. Predsa len, tú, čo som ti požičala, bola len dočasná." Ukázala na katany, ktoré držia kovové háky. 

Hajime podišiel bližšie k mečom. 

Všetky mali niečo do seba a pri tom každý z nich bol úplne iný. 

Nakoniec vzal katanu, ktorá mala tmavomodrú rúčku, ktorú ozdobovali čierne kamienky a starý kanji znak. Keď ho vzal do ruky, mal pocit, že patrí len a len jemu.

„Zaujímavé. Tento meč má spojitosť s touto katanou." Ukázal na tú, ktorá má svetlomodrú čiernu rúčku s tmavomodrými kamienkami, no znak na nej bol odlišný. Ak by ich dali vedľa seba, po fyzickej stránke by boli vedľa seba dokonalé.

„Komu patrí?" zvedavo sa spýtal.

„Mne." Ozvala sa Asami.