Killers

1. kapitola - Oznámenie

..."Znovu! Nepočula si, ty malá mrcha?! Znovu!" zvreskol zúrivo a znechutene sa zapozeral na malé zadychčané dievčatko stojace oproti nemu. Po chvíli sa k nemu rozbehla a ruky zovrela do pästí.Po chvíli začala kričať a v tom si obaja navzájom vrazili do lícnych kostí. Mladý muž sa na ňu pozrel a rozosmial sa.

"To malo byť čo?" spýtal sa jej so smiechom pozerajúc na ňu. Dievča neodpovedalo, zaťalo zuby a päsťou mu vrazila do brucha. Mužov smiech ustál a vrazil jej do druhej lícnej kosti tak silno, že dopadla na zem...

"Asami!" zakričal známy ženský hlas. 

"Asami, do pekla, kde si?!" červenovláska vrazila do dverí až tak, že sa rozleteli na všetky strany. Keď začula ten buchot, objavila sa medzi dverami do kúpeľne.

"Erin, dokedy mi budeš demolovať dvere do mojej izby?!" zavrčala rozzúrene. Erin sa pozrela na ženu s dlhými čiernymi havraními vlasmi, ktorých hrubé pramienky mala posplietané do divokého účesu. Nadvihla obočie a pomaly prešla po kúskoch dverí až k nej.

"Dokým nebudeš reagovať na moje volanie." Zasyčala.

"Keby si nebola členom nášho týmu, si o hlavu kratšia." Precedila spomedzi zuby a venovala jej zamračený pohľad.

"Hej, vy dve! Kopnite do vrtule a okamžite sa dostavte do siene!" zhúkol po nich muž, ktorý mohol byť v ich veku. Obidve mu venovali namosúrený pohľad, ale nakoniec prikývli.Keď vošli do siene, dvere sa automaticky za nimi zatvorili. Erin prešla ku stolu a sadla si vedľa muža, ktorý ich volal. Asami zostala stáť na mieste a vážny pohľad venovala staršiemu mužovi, ktorý sedel v strede medzi ostatnými členmi.

"Nebudem tu celý deň, na práci mám dôležitejšie veci, tak dúfam, že nám chceš povedať niečo dôležité." Prehovorila po chvíli ticha, jej chladný hlas sa vôbec nezmenil.

"Sadni si, Asami." Ozval sa starší muž pokojným hlasom.

"Hm!" vydala zo seba urazene, ale nakoniec podišla k nim bližšie a sadla si na voľné miesto medzi ďalšími členmi.

"Keď už sme tu konečne všetci..." začal starší muž, pri čom každému venoval svoj vážny pohľad. "...za posledné dva roky sme stratili troch profesionálnych členov nášho týmu. Bola to skutočne veľká strata a práve preto som sa rozhodol, že prijmem nového člena, ktorý prešiel všetkými skúškami, aby sa sem dostal." Vysvetlil im veľmi pomaly očakávajúc, že ho čoskoro zahrnú rôznymi otázkami.

"Nového člena?! Kohaku, zbláznil si sa?!" ozvala sa Asami prekvapene a vrčiac buchla päsťou po stole až tak, že sa celý zatriasol.

"Odkiaľ je?" ozvala sa Erin ignorujúc Asamine správanie.

"Každý z vás tohto člena príjme, či už sa vám to páči alebo nie." Zahrmel Kohaku zazerajúc po Asami. 

"Tento muž pochádza z Osaky a bližšie informácie vám poviem počas jeho príchodu sem." Dopovedal Kohaku, pri čom skúmal každého pohľad.

"Kedy sa ten nováčik dovalí?" ozval sa muž, ktorý sedel vedľa Asami.

"Zajtra." Milo sa pri tom na všetkých usmial.

"ZAJTRA?!" všetci zborovo skríkli a vypleštili naňho oči.

"Viete, občas ma desíte..." zamrmlal nervózne Kohaku, no spamätal sa, a odkašľal si.

"Pf, na to zabudnite. Privítajte si ho ako chcete, ale BEZOMŇA." Zdôraznila posledné slovo čiernovláska a urazene pozrela pomimo ostatných.

"Sklapni. Aspoň jeden deň by si mohla byť milá." Ozval sa jeden z mužov, ktorý sedel vedľa nej.Asami sa pomaly k nemu otočila. 

"Milá? Milá?! Toto som ja, jasné?! Ak máš problém, tak ho môžeme hneď vyriešiť, idiot!" kričala po ňom, až sa pri tom od zlosti postavila.

"Satoshi! Asami! DOSŤ!" skríkol po nich muž, ktorý sedel vedľa Kohaka. Obaja stíchli.

"Ďakujem, Tatsuo." Kohaku sa vďačne pozrel na muža vedľa neho a nakoniec venoval zúrivý pohľad tým dvom.

"Sadnite si, inak použijem inú formu." Zahrmel na nich diabolským hlasom. Satoshi a Asami mali smrť v očiach pri pohľade na Kohaka a v momente si sadli.

"No vidíš to, Kohaku! Dokážeš ich uzemniť aj bez Tatsuovej pomoci." Potľapkal ho po pleci vysmiaty muž, ktorý sedel po jeho druhej strane.

"Haku, myslím, že by si sa k tomuto incidentu nemal vyjadrovať." Ozvala sa Erin potichu, keď si všimla Satoshiho a Asamine bodavé pohľady.

"Upokojte sa. Zajtra ráno o 8:00 vás tu chcem mať všetkých. Tu v tejto miestnosti. Zbytočne si to nekomplikujte." Dopovedal ich vodca vážnym hlasom, vstal a pomalými krokmi prešiel okolo stola a zastavil sa pri dievčati s čiernymi vlasmi.

"Asami, skús ma pochopiť. Nechcem prísť už ani len o jedného člena." Povedal potichu a ruku priložil na jej plece. Asami sklopila pohľad tak, aby jej nebolo vidieť do očí. Pomaly, ale zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Po chvíli už len zacítila, ako Kohakova ruka sa vzdialila od jej pleca.