Killers

10. kapitola - Strata

Keď dorazili na miesto, zazreli dvojičky žien s dlhými červenými vlasmi, ktoré sa len uškŕňali pri pohľade na bezvládne dvojičky chlapcov Ichira a Hikara. 

Asami vycerila na ne zuby a im zamrzli úsmevy na tvári. 

V momente sa vyparili aj s nevládnymi telami. 

Čiernovláska sa prudko k nim otočila a zrevala po nich. 

Nikto nevedel, čo robiť. Ich dvaja kolegovia umierali a zmizli. Asami sa v momente za nimi rozbehla, ako zmyslov zbavená. 

Protivníčky vyplašene nasadli do auta a telá hodili dozadu. 

Keď ich takmer Asami mala, auto sa rozbehlo najvyššou rýchlosťou. 

Ostatní sa ju snažili dobehnúť. 

Čiernovláska neprestávala a revala. No predsa jej stihli uniknúť. 

V tom začala pociťovať, že ju opúšťajú sily. Začala sa pomaly meniť. Jej pazúry a tesáky začali pomaly miznúť, žili už nemala také navreté. Jej čierne oči naberali svetlo modrú farbu, akoby sa z posledného štádia postupne vracala do predošlého. Nakoniec jej oči nabrali tmavohnedú farbu po dlhom čase. Asami chcela niečo povedať, načiahla ruku k ceste, na ktorej pred chvíľou ešte videla auto a odpadla od toľkého vyčerpania. Upadla do tmy.

O tri dni neskôr

Tmavovlasé spiace dievča ležalo na posteli. Ranné lúče slnka dopadali na jej bledú pokojnú tvár, na ktorej mala menšie rany. Pomaly, ale pokojne dýchala. Odvtedy ako odpadla, sa ešte nezobudila. 

Ostatní členovia skupiny neboli na tom o nič lepšie. Všetci sa snažili dať dokopy, vodca ich tímu sa snažil zistiť, čo sa v skutočnosti deje. Sestry a doktor postupne všetkých pravidelne skontrolovali. 

Jediný, kto je v skvelom stave, je Haku. Snažil sa ostatným čo najviac pomáhať. Jeho hlava síce nabrala nadmerné rozmery, no neprejavilo sa nič negatívne, práve naopak. Pálilo mi tu ešte lepšie a rýchlejšie, ako predtým. 

Keď ho niektorí z členov prvý krát uvideli, nemohli uveriť tomu, že je to skutočné. Stredne vysoký, už holohlavý muž, ktorý mal megamozog. Nakoniec si každé oči zvyknú na niečo nezvyčajné.

O deň neskôr išiel ráno skontrolovať Asami, ale tento krát si dal stoličku k jej posteli a pozoroval ju. 

Tmavovlasé dievča začalo pomaly otvárať oči. 

Konečne. 

Po štyroch dňoch sa zobúdza. 

Snažila sa čo najviac, ako sa len dalo, vnímať okolie. Prvé, čo si všimla. Napojená na prístroje a infúziu. Cítila na sebe niekoľko obväzov. Na prstoch cítila obväzy a na perách nejakú masť, ktorá jej pripomínala arómu zázvoru. Cítila tlmenú bolesť zubov. Oči mala opuchnuté. 

Nakoniec jej pohľad padol na Haka. 

Prekvapene zažmurkala. 

Haku bol v dobrej forme, no časť jeho hlavy bola o niečo... väčšia.

„Dobré ránko, Asami. Už by sa patrilo niečo konečne robiť po tých dlhých štyroch dňoch spánku, nemyslíš?" spýtal sa jej pobavene a milo sa na ňu usmial.

„Kedy si sa zobudil? Čo sa ti stalo s hlavou? Ako je Ichirovi a Hikarovi?" zasypala ho otázkami.

„Zobudil som sa v deň vášho príchodu. Časť mojej hlavy nabrala nadmernú veľkosť a prešiel som testom, vďaka ktorému zistili, že komplikované príklady, výpočty, reakcie som schopný vypočítať do niekoľkých sekúnd. Ichiro a Hikaru... Asami, zhlboka sa musíš nadýchnuť.. Oni.. nie sú s nami..." odpovedal jej na otázky pomaly a potichu a pokojne, no pri poslednej otázke sa chvíľu zastavil a rozprával veľmi trhane. „Neviem, či si to pamätáš, ale nemohli ste sa dostať k ich telám. Nastal určitý zvrat. Skupiny, s ktorými ste bojovali... vás príliš vyčerpali. Ichiro a Hikaru.. zomierali.. a zmizli. Stále po nich pátrame. Viacerí členovia nás informovali o tom, že protivníci nás nazývali teroristami, ničiteľmi a záhubou." Dokončil a naprázdno prehltol pozerajúc na ňu.