Večer si prišiel znova.
Nechápal som.
Prečo si prišiel?
Veď mrzlo.
A ty si prišiel len kvôli mne?
Je to milé, ale nechcem aby si prechladol.
Sedel som na náhrobkom kameni a hľadel na teba.
Mal si so sebou prikrývku.
Na čo?
„Patrick?
Nie je ti tu zima?“
Spýtal si sa ma.
Necítim chlad... ani teplo.
Ale je pekné, že na mňa myslíš.
No mal by si zabudnúť.
„Nie je."
Ticho som ti zašepkal.
Počul si to.
Trochu si posmunel.
Nechcel som ťa trápiť.
Podišiel som k tebe.
Silno som ťa objal.
Triasol si sa.
Od zimi?
Alebo od smútku?
Stál si ticho nad mojím hrobom.
Prehodil si si okolo seba deku.
Stále si bol ticho.
Prosím povedz niečo.
„Patrick... Veľmi mi chýbaš."
Povedal si zlomeným hlasom.
„Aj ty mne.
Prosím odpusť mi."
Šepol som ti do ramena.
Počul si ma.
Sklonil si hlavu.
Stále si sa však usmieval.
Nechápem, prečo sa usmievaš?
Pomáha ti to zadržať slzy?
„Keby si mi povedal prečo si to spravil, odpustil by som ti."
Zamrmlal si smutne.
Počul som však aj hnev.
Hnev ku mne.
Prepáč, nechcel som.
Začal si sa triasť ešte viac.
Mrzol si.
Prečo nejdeš domov?
Prechladneš a nebudeš ma môcť navštevovať.
Bolo by mi smutno.
Prosím, choď už domov.
No ty si tu ostal ešte pár hodín.
Rozprával si mi ako ti chybám.
Ako je ti smutno.
Ako by si si želal, aby som to nikdy nespravil.
Rozumiem ti.
Je to moja chyba.
Nedokázal som to však naďalej udržať.
„Prečo si si vybral Vianoce?“
Spýtal si sa nechápavo.
YOU ARE READING
Ghost Love
Short Story„Prosím nechoď..." Šepol som smutne. Prekvapene si sa otočil. Pribehol si späť. Prečo? Počul si ma? Teraz? Keď som bol na dne? Znovu? Šťastné a veselé Vianoce? V tomto prípade nie. Všetko sa raz musí zmeniť. No nie vždy k dobrému...
