Sedel som na stoličke v tvojej izbe.
Bol si naozaj rozkošný keď si spal.
Keď si sa však zobudil namieril si si to do kúpeľne.
To čo si však hľadal si nenašiel.
Pozeral si všade.
Každú malú škáru.
Nikde nič.
Vzdal si to.
Bol som za to celkom rád.
Aspoň niečomu som vten deň zabránil.
Bolo mi to ľúto.
Ale...
Nedovolím ti ničiť si takto život.
Viem čo by prišlo potom.
A to som nechcel.
Sledoval som ťa až dole do kuchyne.
Sedel si nad tanierom jedla.
Nechcel si to zjesť.
Nebol si hladný.
Ešte aj toto?
Nehovor, že si myslíš to čo ja.
Len tú vetu nie.
Prosím.
Prehrabával si sa vidličkou v jedle.
Keď si si vzdychol a povedal:
„Načo mám jesť?
Veď si to nezaslúžim.
Nedokázal som nič.
Mal som sa nechať zraziť tým autom..."
Toto nie.
Tá istá veta čo ničila aj mňa.
Prečo?
Vedľa mňa boli servítky.
Hodil som ich po tebe.
A by som nič nespravil skončilo by to strašne.
Servítky ti skončili v tvári.
Trochu som sa usmial.
Nechápavo si sa obzrel.
Nikde nič.
„P- Patrick?"
spýtal si sa vydesene.
Odsunul som stoličku.
Vtedy si už vedel, že som to ja.
„Prečo si tu?"
vypytoval si sa stále dookola.
Na chvíľu si odišiel.
Pozeral som sa okolo seba.
Tie fľaše boli všade.
Keď si prišiel niečo si držal.
Paper a pero.
„Napíš mi prečo si tu,“
prosíkal si.
Vzal som pero a začal písať.
Videl si len vznášajúce sa pero.
Tak ma to mrzelo.
No aspoň si zjedol raňajky.
Aspoň to.
YOU ARE READING
Ghost Love
Short Story„Prosím nechoď..." Šepol som smutne. Prekvapene si sa otočil. Pribehol si späť. Prečo? Počul si ma? Teraz? Keď som bol na dne? Znovu? Šťastné a veselé Vianoce? V tomto prípade nie. Všetko sa raz musí zmeniť. No nie vždy k dobrému...
