Vieš na čo som myslel?
Či nepamätáš si to?
Mám ti to pripomenúť?
Ja s tým problém nemám.
Len...
Príde mi to zlé...
Popravde...
Skôr kruté ako zlé.
Nespravodlivé...
Lenže život je nespravodlivý...
Bolo to dávno.
Veľmi dávno.
V ten deň sme sa pohádali.
Naštval si sa na mňa.
Horšie bolo,
že ja som bol sklamaný.
Nekričal som...
Len som ti v tichosti odpovedal.
A ty si sa naštval.
Mrzelo ma to...
Ešte stále mrzí...
Ale čas vrátiť nedokážem...
Kiežby sa dal vrátiť...
Napravil by som veľa chýb...
Treskol si s dverami a odišiel.
Nechal si ma tam samého...
Jedna z vecí čo si nikdy nemal spraviť.
Lenže ani ja som nemal pustiť teba.
Zistil som to až neskôr.
No...
Nevedel som kto na tom bol horšie...
Či ty,
či ja?
Možno obaja,
ale nevedel som.
Teraz však viem...
Teda možno.
Vieš...
Ty si si nevšimol,
že som mal obviazané zápästia...
Ty si prišiel domov s plačom...
No keby len s plačom...
Bol by som radšej...
Lenže ty si prišiel s roztrhaným oblečením...
Modrinami a krvou po celom tele.
Domyslel som si čo sa stalo.
Muselo to príšerne bolieť...
A ja...
Ja som bol tak sebecký.
Ako si mi dokázal odpustiť?
Ja si to nikdy neodpustím...
No hneď ako som ťa uvidel pomohol som ti.
Po prvé:
Snažil som sa ťa utíšiť.
Po druhé:
Pomohol som ti do kúpeľne kde som ti ošetril rany.
A po tretie:
Odniesol som ťa ako princeznú do postele.
Dal si mi letmú pusu a povedal:
„Odpusť mi to..."
S tými slovami si zaspal.
Nechápal som ako si to zvládol.
Bál som sa o teba,
ale ty o mňa nie.
Vždy mi to prišlo divné...
Ja som o tebe vedel všetko,
no ty o mne ani slovo....
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Ghost Love
Короткий рассказ„Prosím nechoď..." Šepol som smutne. Prekvapene si sa otočil. Pribehol si späť. Prečo? Počul si ma? Teraz? Keď som bol na dne? Znovu? Šťastné a veselé Vianoce? V tomto prípade nie. Všetko sa raz musí zmeniť. No nie vždy k dobrému...
