Ghost Love

XXVI

Nechcel som aby to takto dopadlo
Lenže ty si ma do toho dohnal.
A aj tak som ťa miloval.
Vždy som rozmýšľal čo som urobil zle.
Vždy som sedel v izbe so slzami a rozmýšľal.
Niekedy s fľašou whisky a niekedy len z nožom.
A premýšľal som...
Čím som si toto zaslúžil?
Veď som len chcel ísť domov.
Chcel som začať odznova.
Nechcel som viac.
Ale asi som bol mimo po celú dobu.
Asi to nebolo správne.
Asi sa toto malo stať.
A možno to je moja smola.
Smola,
ktorá mi stále potkýňa nohy.
Prečo som nemohol mať šťastie?
Prečo som nemohol byť aspoň na chvíľu šťastný?
Bol som...
Ale to šťastie netrvalo dlho.
Bol si to ty kto to šťastie priniesol a zároveň aj ty kto ho vzal.
Ty si miloval mňa a ja tebe.
Čo sa zmenilo?
Veď sme boli šťastný.
Čo sa stalo?
Čo si robil keď som sa nepozeral?
Kde si bol keď som ťa potreboval?
... A s kým?
Tohto som sa bál.
Bál,
že ma podvádzaš.
Ale teraz viem,
že si mi bol verný až do konca.
Do konca mojej knihy.
Nič už nieje pravda...
Len toto...
Len spomienky nejakého ducha...
Vtipné...
Vždy sme chceli vidieť alebo počuť ducha a ja som sa jedným stal.
Je to hrozné.
Nevieš ako veľmi mi chýba ľudský dotyk.
Nedokážem sa ti ani ukázať.
Čo som to za ducha, keď neviem základné veci?