Ghost Love

V

To som nevedel.
Asi preto, že som to už nezniesol.
Toľko starostí a bolesti.
Proste som to už neuniesol.
Odpustíš mi niekedy?
Dúfam, že raz mi odpustíš a zabudneš na mňa.
Viem, že je to smutné, ale musíš zabudnúť.
Neodpovedal som ti.
Nechcel som.
Veľmi si posmutnel.
Pomaly si sa pobral domov.

„Zajtra prídem znovu,“
povedal si smutne, no s úsmevom.
Prečo na mňa proste nezabudneš?
Bude ti lepšie.
V tú chvíľu si mi začal veľmi chýbať.

„Prosím, Daniel, vráť sa!“
Zakričal som.
No ty si bol už ďaleko.
Nepočul si ma.
No pre istotu si sa obzrel.
Naťahoval som k tebe ruku.
Ty si ma však nevidel.
Vzal som to.
Sklonil som hlavu a ruku spustil k telu.

„Prosím nechoď...“
Šepol som smutne.
Prekvapene si sa otočil.
Pribehol si späť.
Prečo?
Počul si ma?
Teraz?
Keď som bol na dne?
Znovu?

„Prepáč..."
Povedal si s úsmevom.
Za čo sa ospravedlňuješ?
Nič si nespravil.
Len...
Len si si to neuvedomil.
Tak ako predtým.
To nič.
Odpúšťam ti.
Tak ako vtedy.
Videl som ti v očiach slzy.
Padol si na kolená.
Slzy sa ti kotúľali po lícach.
Kľakol som si k tebe.
Palcami som ti zotrel slzy.
Ešte som ti dal jemný bozk na čelo.
A potom?
Potom si chcel odísť.

Keď som bol na dne...
Pamätáš si čo si mi povedal?