Podal som ti papier.
"Daniel...
Prosím nerob tú istú chybu ako ja.
Mám ťa rád, ale toto nie.
Nechcem aby si skončil ako ja.
A prosím jedz.
Ty si zaslúžiš viac než to.
A povyhadzuj tie fľaše, prosím."
Písal som v skratkách.
Ale tak aby si pochopil.
Obzrel si sa okolo.
Usmial si sa so slzami na krajíčku.
„Vieš, vždy si sa o mňa staral.
Aj keď si bol na dne.
Bol si tu pre mňa,"
povedal si šťastne.
Musel som.
Keby som tu nebol, kto vie čo by si spravil.
A ľutoval by si to až do smrti.
Keď si dojedol vybral si sa upratať tie fľaše.
Bol som rád, že si sa tak rozhodol.
Ešte vždy si ma nemusel počúvať.
Som však rád, že si spravil ako som ťa poprosil.
Viem, že to nie je ľahké.
No prosím snaž sa pre mňa.
Nebuď ako ja.
Sebecký a naivný.
Vieš, že som tu pre teba.
Vtedy som dostal nápad.
Niečo čo ti pomôže, no ja som sa na to bál.
Napísal som ti to.
Podišiel si k papieru.
"Daniel?
Nechcel by si ísť k...
Psychológovi?
Prosím sprav to pre mňa.
Ja som sa veľmi bál, ale verím, že ty to zvládneš."
Snažil som sa ťa nejak presvedčiť.
Prikývol si.
Chcel si to skúsiť.
Vďaka Bohu.
Možno ťa ešte aj zachránim.
Možno...
YOU ARE READING
Ghost Love
Short Story„Prosím nechoď..." Šepol som smutne. Prekvapene si sa otočil. Pribehol si späť. Prečo? Počul si ma? Teraz? Keď som bol na dne? Znovu? Šťastné a veselé Vianoce? V tomto prípade nie. Všetko sa raz musí zmeniť. No nie vždy k dobrému...
