XX

14 3 0
                                    

Sedel si na gauči do jednej ráno.
Prosil som ťa,
aby si šiel spať.
No ty si sa utápal v smútku.

„Nemôžem spať.
Nie,
keď si spomeniem,
že si trpel ešte viac ako ja teraz..."
Tvoja odpoveď ma prekvapila.
Myslel som,
že o mojej minulosti nič nevieš.
Asi som sa mýlil.
Kedy som ti o sebe vravel pravdu?
Kedy...?

„Odkiaľ vieš,
že som trpel viac?“
Prekvapene si sa pozrel vedľa seba.
Nič si nehovoril.
Bol si ticho.
Ja som chcel len odpoveď...
Ty si sa však postavil a odišiel.
Pozeral som sa na tvoj chrbát.
Nechcel som ísť za tebou...
Vedel som,
že je to zbytočné.
Keď mi nepovieš nič teraz tak ani potom.
Na to som prišiel už dávno.
Ešte keď som tu bol...
Nie však ako duch...
Párkrát som sa ťa pýtal na citlivé témy.
A ty si vždy odpovedal rovnako.
Buď si odišiel alebo si mi povedal jednu vetu a potom odišiel.
Vieš ako znela tá veta?

„Dobrú noc.“
A s tým si odišiel do postele.
Ja som sa vždy vinil,
že som to z teba nedostal.
Teraz mi to však nijak nepomôže...
A aj keby...
Neviem ti pomôcť.
Som len duch čo nič nezmôže.
Teraz svojho rozhodnutia ľutujem.
Už je neskoro...
Tak ako vždy...
Stále mám však teba...
Aj keď si sa zmenil.

Ghost LoveDonde viven las historias. Descúbrelo ahora