Vždy som ti chcel niečo povedať,
ale...
Nemal som odvahu.
Bolo to moje tajomstvo...
Tajomstvo z minulosti,
o ktorej si nič nevedel.
Chceš ho počuť?
Odpoveď by bola nie, že?
Poznám ťa...
Až veľmi dobre.
Viem,
že by si to chcel vedieť,
no zároveň by si nepočúval.
To bol problém.
Bol si vo svojom svete.
A kľúč od neho si mal len ty.
Mňa si tam však nechcel pustiť.
*„Daniel?*
*Spiš?"*
zašepkal som ti.
Chvíľu si sa len prevaľoval.
Potom si si pretrel oči a posadil sa.
*„Nie už nie."*
Odvetil si rozospato.
Nechcel som ťa zobudiť...
Ale už som tak spravil.
Ja som sa však už neozval.
Je mi ľúto,
že som ťa zobudil.
Nespal si už veľmi dlho...
A keď si konečne zaspal...
Zobudil som ťa.
Nenávidím sa...
Chcel som ti pomôcť a pozri sa čo robím.
Ničím ti život.
Už len to,
že som tu pri tebe a nie na cintoríne.
Tam patrím a nie sem...
*„Choď radšej spať.*
*Napíšem ti to."*
Ani som sa nenazdal a prikývol si.
Ty si len zívol a ľahol si späť.
Vzal som papier a pero.
Začal som písať.
**Neviem čo bolo so mnou zle,**
**všetci odo mňa odišli,**
**všetci mi klamali,**
**všetci na mňa zabudli,**
**vymenili ma,**
**využívali ma,**
**ublížili mi,**
**vzdali to so mnou,**
**bol som vážne tak strašný?"**
YOU ARE READING
Ghost Love
Short Story„Prosím nechoď..." Šepol som smutne. Prekvapene si sa otočil. Pribehol si späť. Prečo? Počul si ma? Teraz? Keď som bol na dne? Znovu? Šťastné a veselé Vianoce? V tomto prípade nie. Všetko sa raz musí zmeniť. No nie vždy k dobrému...
