Tie slová ma zničili.
Ničili ma viac ako si si uvedomoval.
Zabíjali ma zo vnútra.
Ty si o tomto však nevedel.
A ja som ti to nepovedal.
Podiel na vine máme rovnaký.
No mohol si si tie slová odpustiť.
Cítil som sa, že ťa nie som hodný.
Že som na nič.
Bezcenný.
Zbytočný.
Nie dosť dobrý.
Hlúpy.
A to len kvôli jednej vete.
Pamätáš si ju?
Ty si mi chcel však pomôcť.
No bolo to skôr opačne.
„Ako môžeš byť tak smutný?
Je oveľa viac ľudí, ktorí nemajú to čo ty.
A sú šťastný."
Toto si vždy vravel.
A ja som si myslel, že nemám právo byť smutný.
Byť na dne.
Zničený.
Cítil som sa ešte horšie.
No nepovedal som ti nič.
Len som sa usmial.
Prešiel som ti cez vlasy.
„Máš pravdu,“
vždy som odpovedal rovnako.
Tým istým klamstvom.
Moja láska k tebe ma ničila.
A prečo?
Lebo som ti nepovedal o svojom trápení.
Živote.
Minulosti.
Depresii.
Samovražedných plánoch...
Bol som ticho.
Tak to aj skončilo.
Na mojom pohrebe.
To si však nechcel.
Toľko sĺz.
A pre nič.
Len pre moju hlúposť.
Smiešne no nie?
Miloval si ma.
Aj ja teba.
Stále ťa milujem.
Ale robím ti to iba ťažšie.
Keby som ti vtedy nič nepovedal, nebol by si ešte viac smutný.
Boli by sme šťastní.
Spolu...
YOU ARE READING
Ghost Love
Short Story„Prosím nechoď..." Šepol som smutne. Prekvapene si sa otočil. Pribehol si späť. Prečo? Počul si ma? Teraz? Keď som bol na dne? Znovu? Šťastné a veselé Vianoce? V tomto prípade nie. Všetko sa raz musí zmeniť. No nie vždy k dobrému...
