Nothing else

Kapitola 1.

Do izby jej vletela mama. Odostrela závesy, otvorila okno a strhla z nej perinu.
,,Mama! Čo som spravila, že ma tak kruto budíš?!" zavrčala.
,,Nadežda Trujková, pokiaľ sa nemýlim dnes ti začína škola" škola! Naďa na ňu úplne zabudla. Pri predstave, že tam zabije ďalší rok ju striaslo. ,,7ročník je na gymnáziu veľmi dôležitý!" Pokračovala jej mama zvesela akoby si nevšimla Nadino znechutenie.
,,Mami, to tvrdíš o každom jednom ročníku" zasyčala, no ticho ju presvedčilo o tom, že ju mama už dávno nepočúva a nachádza sa v inej časti domu. Naďa sa plná znechutenia vyhrabala z postele a zamierila do kúpeľne. Hneď po rannej hygiene zastala pred šatníkom. Nikdy jej na obliekaní moc nezáležalo, no prísť v prvý deň v dlhej voľnej mikine a rozťahaných nohaviciach neznelo ako dobrý nápad. Bielu košeľu si zastrčila do čiernych riflí, vlasy vyčesala dohora, v kuchyni schmatla jablko a rozbehla sa von keďže zas nestíhala. Na autobus dobehla len tak tak, no nebola sama. Hneď niekoľko detí v autobuse lapalo po dychu, ospalo si podopieralo hlavy a tváre im zdobili červené odtlačky, zrejme z vankúšov.

Cesta netrvala dlho keď sa ocitli na školskom parkovisku. Naďa sa poobzerala okolo seba. Fascinovalo ju, koľko detí vyzerá akoby išlo priamo na popravu. Chodbami sa vznášala pochmúrna nálada.
Riaditeľové slová odignorovala, keďže bola zaneprázdnená vymýšľaním rôznych scenárov na tému "čo budem robiť keď konečne prídem domov?". Školský rok začal len pred niekoľkými minútami a ona ho už teraz mala plné zuby.
Do triedy priam bežala. Neprichádzalo do úvahy aby zas ako minulý rok sedela v prvej lavici. Vedela že ak chce prežiť 7ročník, najlepšie miesto je niekde pri okne a vzadu. Napríklad štvrtá lavica pri okne je vyhovujúca. Spokojne sa usadila a poobzerala po triede. Nič sa oproti minulému roku nezmenilo. Steny hnusnej oranžovej farby, strop kedysi biely dnes pripomínal skôr čiernu farbu a tabuľa ktorá zjavne prežila aj 1. svetovú vojnu držala na stene len silou vôle. Pozrela sa do dverí vo chvíli keď nimi prešli "Bad boys" ako ich nazývala, na čele s Tobiasom. Predstava že s nimi musí vydržať ešte dva roky bola ako nočná mora.
,,Aha! Naše ruské dievčatko mi sedí na mieste" nemusela ani odlepiť pohľad od okna aby vedela komu to bolo mierené.
,,Ani ty si mi nechýbal Tobias" odpovedala pokojne.
,,Ale teraz vážne! Padaj z môjho miesta" štekol. Naďa rázne pokrútila hlavou. Tobias mykol plecami a zvalil sa na stoličku vedľa nej.
,,Rusáčka, vyzerá to, že tento rok spolu strávime viac času. Tvoja chyba, teš sa na peklo" zamrmľal a otočil sa dozadu, kde sedeli jeho dvaja kumpáni. Naďa sa poobzerala po inom voľnom mieste, no buď by sa musela premiestniť k divnej Lucii alebo zas do prvej lavice. Povzdychla si. Už teraz vedela že tento rok bude prekliate dlhý.

O tri hodiny neskôr už sedela doma pred televízorom. Dnes im našťastie len porozdávali rozvrhy a pustili ich domov. Keď rozdýchala prvotný infarkt, bola nútená zmieriť sa s faktom že má každý deň prvú matiku. Ten predmet jej neprekážal, mala ho rada, no ich učiteľka bola harpia. A Naďa nebola sama ktorá si to myslela. Bolo veľa detí, ktoré mali z matikárky strach, no nik nemal toľko odvahy povedať to nahlas.

Na začiatok niečo kratšie. Ďalšie kapitoly budú určite dlhšie :)