Nothing else

Kapitola 25.

Zaklopala na dvere riaditeľne. Asi prvýkrát za 7rokov tu bola dobrovoľne. Riaditeľ vo dverách na ňu zamračene pozeral, predsa len sa poslednýkrát nerozlúčili najlepšie.

,,Nemám žiadny problém, len som sa prišla porozprávať o mojom štúdiu na tejto škole," dávala si pozor na každé jedno slovo aby sa náhodou neprekecla.

,,Čo je s vaším štúdiom?" rukou jej naznačil aby vošla dnu.

,,Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Z rodinných dôvodov na tejto škole končím." Riaditeľ na ňu vyvalil oči, akoby čakal, kedy povie, že je to len vtip.

,,Z akých dôvodov?" Odfrkla.

,,Z rodinných. Prosím vás, dali by sa papiere vybaviť do zajtra?"

,,Keď sa budeme snažiť tak áno."

,,Skvelé. Kde to mám podpísať?"

Oficiálne skončila so školou. Prvotný strach zo smrti ju už dávno prešiel, jediné čoho sa desila bola reakcia Maroša. Skutočne by si neodpustila ak by si ten chalan niečo spravil, len kvôli nej. Veľmi dobre vedela, že mu to musí povedať. Síce by bolo pre ňu jednoduchšie len napísať list a zomrieť, no on musel vedieť pravdu. Ale dnes ešte nie. Až za dva dni, pretože na tretí sa to všetko skončí. Odomkla dvere a vošla do domu.

,,Čo už robíš doma?" mama sa opierala o stenu v snahe nespadnúť.

,,Zas si opitá?" spýtala sa ignorujúc jej otázku.

,,Nebuď drzá, lebo ťa opäť vyhodím z domu. Ten tvoj Maroš je na teba nahnevaný, nebudeš mať ísť ku komu bývať," zasmiala sa. Naďa znechutene zvraštila tvár.

,,Ja prestanem byť drzá, keď sa prestaneš utápať v depresiách a zapíjať ich alkoholom," hlas mala tvrdý. K žene, ktorá stála pred ňou necítila štipku úcty. Jej matka je mŕtva a toto je len diablov test, čo všetko Naďa zvládne, kým sa úplne zblázni.

,,Prosím ťa vypadni," zavrčala mama.

,,Ani mnou nehne, toto je Marošov dom a ty ma odtiaľto nemáš čo vyháňať," odsekla a nadychovala sa, že ešte niečo dodá, keď sa ozval zvonček. Matku poslala do izby, nemuseli ju všetci vidieť na mól, a otvorila. Vo dverách stál Aleksej a za ním Maroš. Nervózne sa na nich usmiala a pozvala ich dnu.

,,Zajtra máš tvoj prvý kšeft," prehovoril Aleksej, čím zlomil zlovestné ticho.

,,Čo také budem robiť?" vyzvedala.

,,Pašovanie marihuany," úškľabok na jeho tvári sa ešte zväčšil.

,,Znie to skvelo," naozaj to tak cítila. Tento adrenalín nezažila, odkedy zabila Sama. ,,Ale chcem aby bol pri tom aj Tobias." Hneď ako vyslovila to meno, Maroš zdvihol pohľad zo zeme.

,,Rozprávala si sa s ním?" spýtal sa opatrne.

,,Áno ale čisto len o mafií a o tom, že zrejme predsa len budem potrebovať jeho pomoc," tie slova sa jej hnusili. Nikdy by nepotrebovala jeho pomoc.

,,Takže si predsa len počúvla tvojho otca?" rypol Aleksej.

,,Otec mal pravdu," šepla. ,,Ak je to všetko, čo ste mi chceli povedať, môžete odísť." Obidvaja prikývli a vydali sa na odchod, no skôr než Maroš prekročil prah dverí, chytila ho za zápästie, čím ho donútila zastaviť.

,,Potrebuješ niečo?" snažil sa mať chladný hlas, no ona ho prekukla. Vedela, že to len hrá.

,,Mohli by sme sa porozprávať?"

,,Teraz?" Pokrútila hlavou.

,,Dnes mám plno práce s tým zahlásiť mamu do protialkoholickej liečebne a zajtra ten kšeft. Čo tak deň potom? Poobede by si došiel, objednali by sme si pizzu, pozreli film a porozprávali sa?" v očiach mala prosebný pohľad. Ak by to odmietol, ublížilo by jej to.