Nothing else

Kapitola 20.

Tobias:

Hodil som do seba ďalší štamprlík. Už ani neviem, ktorý to je v poradí. Myseľ mám v miernom opare hmly a pohľad rozmazaný. Hoci bol pondelok a ja by som mal sedieť v škole, ostal som doma. Dnes by som ešte normálny život nezvládol, hlavne kvôli boľavej ruke. Bol fakt geniálny nápad rozmlátiť zrkadlo v kúpeľni. Keby to tak nebolelo asi by som si zatlieskal.

Z tranzu ma vytrhol zvonček, ktorého zvuk mi spôsobil hviezdičky pred očami. Ten hnusný alkohol mi opantal myseľ, a tak moja hlava veľmi ťažko spracovávala hlasné zvuky.

,,Andrej, Lukáš. Aké nemilé prekvapenie," zavrčal som, viditeľne otrávený ich návštevou.

,,Tak chlapče, ak okamžite nevyklopíš pravdu, začnem robiť taký hluk, že ti tá tvoja ožratá hlava odpochoduje do Izraela," zhúkol Lukáš a vtrhol mi do domu. Andrej ho nasledoval a skôr než som stihol vzniesť akýkoľvek protest, obidvaja na mňa vrhli smrteľné pohľady.

,,Čomu vďačím za vašu návštevu? Som len chorý, tak som ostal doma," svoje klamstvo som doplnil myknutím pliec.

,,Neverím ti ani ten tvoj odporný nos medzi očami. Prestaň klamať a vyklop pravdu," zavrčal podráždene tento krát Andrej.

,,Akú pravdu doriti? Som chorý!" povedal som hlasnejšie, na čo moja hlava reagovala bodavou bolesťou.

,,Tak na začiatok, prečo si opitý, keď si chorý?" začal Lukáš.

,,Prečo máš ruku v obväze?" pripojil sa Andrej.

,,Prečo si dnes ty aj Naďa chýbal?" pokračoval Lukáš. Pri jej mene som automaticky zalapal po dychu.

,,Odkedy sú z vás takéto prehnane starostlivé maminky?" šplechol som im do tváre a pridal vete toľko sarkazmu, koľko som bol vo svojom tele schopný pozbierať.

,,Možno keby si sa nesprával ako prvotriedny chuj, nemuseli by sme byť prehnane starostlivé maminky!" skríkol, načo mnou cuklo od bolesti. Lukáš má jediné šťastie, že moje hánky bolí aj slabí poryv vetra. Inak by už ležal na zemi s rozbitým nosom.

,,Nesprávam sa tak!"

,,Ale no vôbec! Ožratý s obviazanou rukou, neprídeš do školy pretože si chorý!" pri slove chorý naznačil úvodzovky. Pevne som zaťal ruky v päste aby som mu ten jeho hnusný ksicht neotrieskal o stenu.

,,Nestaraj sa do vecí, o ktorých nič nevieš," zavrčal som a pohľadom prebehol ich zamračené tváre.

,,Tak nám povedz čo sa deje!" Andrej ma prepaľoval pohľadom, čo ma mierne vydesilo. Takto vytočeného som ho videl len párkrát a zakaždým skončil niekto so zlomeninami. Rukou som im naznačil aby ma nasledovali do obývačky. Vzdal som to. Nemalo zmysel tváriť sa, že mi nič nie je. A i tak mi padlo porozprávať sa s niekým komu bezprostredne verím. Sadli si na gauč oproti mne a pohľadom mi skúmali každý centimeter tváre. Vyzerali ako rodičia, ktorý karhajú svoje dieťa za nejaký prúser. Slabo som sa zaškeril a prekvapene sa chytil za hlavu, keď som neucítil žiadnu bolesť. Asi som pri tom kriku vytriezvel.

,,Takže..." Lukáš na mňa pozeral s pozdvihnutým obočím.

,,Začni rozprávať," doplnil ho Andrej. Neznášam vás chlapci.

,,Rozišli sme sa, pretože sme zistili, že sme súrodenci. Napadlo mi, že sa nám jednoduchšie zabudne, keď ma začne nenávidieť, a tak som sa priznal, že som spal s Luciou..." Lukášova zdvihnutá ruka ma prerušila.

,,Ty si spal s Luciou?" vážne ho z celého toho odseku zaujalo práve toto?

,,Otázky si nechaj na koniec môjho monológu," zavrčal som nevrlo. ,,Vymyslel som si, že som ju celý čas podjebával a pokladal ju len za hračku. Rozišla sa so mnou a s plačom odišla preč. Pri ceste domov som vyfajčil skoro celú krabičku z čoho mi prišlo nehorázne zle. Pri predýchavaní nevoľnosti som sa rozhodol ísť za Luciou. Odreagovať sa. Hneď po sexe som sa vrátil domov, no keď som sa uvidel v zrkadle zhnusil som sa sám sebe a päsťou doň udrel. Do školy som neprišiel, lebo s tou rukou ešte nedokážem tak ľahko narábať a opil som sa čisto kvôli chuti vypnúť mozog a otravný tok myšlienok v ňom." Unavene som sa chrbtom oprel v kresle, vlasy, ktoré mi padli do očí som zahrabol k ostatným a pozrel na chalanov. Obidvaja len ticho hypnotizovali svoje ruky a spracovávali, čo som im práve povedal.