Nothing else

Kapitola 22.

,,Zopakuj mi ako sa máš správať."

,,Budem ticho sedieť po vašom boku a na všetko len prihliadať. Ozvem sa až keď ma ku slovu niekto vyvolá. Ostatné svoje postrehy píšem na papier," zopakovala Naďa znudene.

,,To ticho je dôležité," zavrčal otec tvrdo.

,,Otec, ja viem. Ticho budem sedieť aj keby sa rozhodovalo o mojej smrti," zavrčala rovnako ako on. Ten sa pokúsil o slabý úsmev a nasledovaný Naďou vošiel do miestnosti kde sa mala porada konať.
Otec sa rozhodol, že jej spríjemní posledný deň nechcenej dovolenky pozvaním na jednu z tajných a dôležitých porad. Po hodinovej prednáške o tom ako sa ma správať, vstúpili do miestnosti. Niekoľko chlapov automaticky otočilo hlavu k dverám a postavilo sa do pozoru. Naďa si sadla na stoličku vedľa otca a opatrne sa poobzerala po ich tvárach. Úplne na konci v kúte sedel Maroš a s neprítomným pohľadom hľadel do neznáma. Hneď vedľa neho sedel pomladší chalan. Odprisahala by, že je to ôsmak z jej školy. Jemne zavrtela hlavou a do papierov zapísala prvý dôležitý bod.

,,Čo tu robí to dievča?" zazrel na ňu jeden z chlapov. Pozrela sa na otca a ten len jemne prikývol, čím jej dal znamenie aby sa predstavila. Postavila sa zo stoličky a očami opäť prebehla tváre všetkých v miestnosti. Nakoniec zastala na Marošovi a slabo sa pousmiala.

,,Som budúci boss mafie. Otec ma zobral zo sebou aby som sa učila," povedala vopred naučený text a sadla si späť na svoje miesto. Miestnosťou sa začali ozývať rozhovory, väčšinou v Ruštine, takže máločo nerozumela.

,,Dievča na čele mafie? Nenechajte sa vysmiať šéfe," ozvalo sa, tentokrát po slovensky.

,,Sebastián, je to moja dcéra. Plne jej dôverujem a vy budete tiež," zasyčal pomedzi zuby a pohľadom prebodol menovaného. ,,A navyše to nebude viesť sama," dodal po krátkej odmlke. Všetci, vrátane Nadi, na neho nechápavo pozreli.

,,Ako to myslíte?" Maroš nechápavo mračil obočie.

,,Môj syn..." Naďa po tých dvoch slovách prestala vnímať. Tob. Nemôže ho vtiahnuť do niečoho takého ako je mafia. Hoci ho nenávidela, neprežila by, keby sa mu niečo stalo. Keby sa mu niečo stalo kvôli mafií.

,,Žartujete?! Máme množstvo kvalitných a vycvičených mužov, ako je napríklad Marián, a vy chcete aby našu mafiu viedol neznámy chalan?!" chlap v kockovanej košeli nahnevaným pohľadom prepaľoval otca.

,,Ako sa opovažuješ Adrian?! Bude veliť ten koho určím ja! Chalana príjmeme medzi nás a všetkému ho zaučíme. Moja dcéra," pohľadom plným emócií pozrel na Naďu. ,,Moja dcéra bude potrebovať pomoc."

,,To jej môžem pomáhať aj ja a nemusíme nikoho zaúčať," zavrčal zozadu Maroš.

,,Maroš má pravdu. Ako mu môžeme veriť? Ani tvoja dcéra nevyzerá nadšene s tým aby bol Tobias v mafií." Tento chlap sedel kúsok od Nadi a ozval sa prvýkrát od začiatku. Všetci sa na ňu pozreli akoby čakali, či sa k tomu vyjadrí, no ona mlčala. Presne tak ako odprisahala otcovi.

,,Aleksej teba nemá čo zaujímať ako sa tvári. A sám veľmi dobre vieš, že nám po smrti tvojho syna chýba niekto v rade," jemne kývol na prázdnu stoličku na konci stola. Naďa si ju až teraz všimla a uvedomila si aké to bolo od otca hnusné. Ďalší bod na jej papieri sa týkal smrti Aleksejovho syna. ,,Napíš tam plusy a mínusy prijatia Tobiasa do mafie," šepol jej do ucha zatiaľ čo sa všetci zaoberali prázdnou stoličkou. Slabo zavrčala na znak nesúhlasu, no otec jej nedal na výber. Zamyslela sa a začala písať.

Porada sa skončila o niekoľko dlhých hádok neskôr, kedy už nikto poriadne nerozmýšľal nad tým, čo za slova vypustil z úst. A aj to bol dôvod, prečo ich nahnevaný otec poslal domov. Až na Maroša, ten ho mal poslušne čakať pred dverami.