Nothing else

Kapitola 11.

Pretože 'kapitola 10' nespĺňa moju predstavu dobrej kapitoly (polopate povedané, najradšej by som ju vymazala) pridávam dnes ešte jednu časť. Príjemné čítanie :)
S pozdravom autor

Naďa:

Bola len polka októbra, no von sa rázne ochladilo. Naďa to pocítila vždy, keď niekto v triede otvoril okno. Zamračené a sychravé počasie ju ešte vždy uspávalo. Prvé hodiny s Hárovou ju ubíjali a jej škrek pôsobil migrény.

Naďa sa pozrela na Tobiasa, ktorý vyzeral, že sa pokúša rozmýšľať. Nervózne klepkal nohou, rukou sa škrabal na zátylku a potichu si šepkal čísla. Otec zatiaľ záujem o Tobiasa neprejavil, hoci Naďa dobre vedela ako ich otcovi ľudia sledujú.

,,Nedá sa mi počítať, keď ma prepaľuješ pohľadom," zašepkal Tobias, no pohľadom stále behal po číslach na papieri.

,,Si vtipný, keď sa snažíš vypočítať niečo, čo absolútne nevieš." Vrhol na ňu nenávistný pohľad, no potom sa usmial a prepísal si výsledky z jej zošitu.

Hneď ako zazvonilo na prestávku BadBoys spolu s Tobiasom vybehli z triedy a vedľa Nadi sa s rachotom zvalila Lucia.

,,Sú tie kecy pravdivé?" vycerila na Naďu zuby a sarkasticky sa zasmiala.

,,O čom to hovoríš?"

,,Si mafianova dcéra?" Naďa sa rozkašľala. Lucia podvihla obočie.

,,Sú to len kecy. Niekto na škole sa zjavne nudil," mykla plecami a snažila sa zamaskovať svoje prekvapenie. Lucia sa rýchlo postavila a do ruky zdrapila Nadino tričko.

,,Raz ti to praskne a všetci budú vedieť, čo si zač," tvárou bola nebezpečne blízko Nadinej a všetky pohľady v triede sa upierali na ne. Naďa sa postavila, v tvári červená od zlosti, zazrela na Luciu.

,,Takže to ty?!" obidve prudko dýchali, stačilo málo aby jej Naďa vrazila.

,,Nie, dokonca ma mrzí, že som ten nápad nedostala ja," zacerila sa, čo Naďu úplne vytočilo. Prst zaborila do Lucinej hrude a prudko sa nadýchla.

,,Tak počúvaj. To že si šibnutá všetci vieme, ale nemusíš sa vybíjať na mne!"

,,Nie som šibnutá," zavrčala Lucia a strelila Nadi facku.

,,Správaš sa tak!" natiahla ruku, že jej facku oplatí, keď ju niekto zozadu chytil a odtiahol bokom. Naďa si až teraz uvedomila, že začala hodina a posledných pár slov si vymenili pred menším publikom. Lejková stála pred tabuľou, rukami rozhadzovala a niečo kričala. Naďa sa vytrhla z Tobiasovho zovretia a namierila si to rovno do riaditeľne, kde ju Lejková poslala.

,,Trujková, ste tu už druhýkrát za dva mesiace, ak to takto pôjde ďalej budem nútený zavolať k vám domov a požiadať o nápravu." Naďa pretočila očami a zazrela na Luciu, ktorá sedela v kresle vedľa nej.

,,Keby tu Lucia, nemala potrebu robiť scénky, nič by sa nemuselo stať" Lucia zovrela ruky v päste a len tak tak sa udržala aby nevykríkla.

,,Hajšíková, čo chcete povedať na svoju obranu?"

,,Prečo jej všetci veríte, že nie je dcéra mafiána?!" Lucia kričala, hoci to vôbec nebolo potrebné.

,,Slečna Hajšíková, upokojte sa prosím a správajte sa slušne." Odfrkla.

,,Jasne, Naďka Trujková je svätá. Dcéra mafiána, ktorá si môže dovoliť všetko!" zvrieskla. Naďa len ticho sedela a sledovala Luciino vystúpenie.

,,Slečna Hajšíková, upozorňujem vás posledný krát."

,,Pán riaditeľ, myslím, že ona je ten človek, ktorý mi napísal ten odkaz," z Nadi to vybehlo a ona ani nevedela ako. Riaditeľ sa hlasno nadýchol.