Nothing else

Kapitola 15.

*o hŕstku dni neskôr*

Naďa:

,,Takže ti vôbec nebude vadiť ak tam pôjdem? Ak chceš ostanem s tebou. Veľmi rád budem s tebou doma." Naďa v jeho očiach videla ako veľmi tam chce ísť a takisto jej bolo blbé aby sa nešiel zabávať, len kvôli tomu, že ona na také veci nie je.

,,Nie nevadí mi to. Pokiaľ mi sľúbiš, že sa nepobiješ."

,,Čakal som, že mi zakážeš iné ženy," povedal a zaceril sa.

,,To by malo byť samozrejme," mrkla na neho Naďa. Tobias si ju pritiahol bližšie a ona si na neho obkročmo sadla. Pousmial sa do bozku a ruky z jej bokov presunul nižšie. Obidvaja cítili tú túžbu, no keď Tobias chytil Nadino tričko a pokúsil sa jej ho vyzliecť, odtiahla sa od neho tak silno až spadla na zem.

,,Prepáč ja.." Vyhŕkli obidvaja naraz.

,,Po tých spomienkach potrebuješ čas. Chápem to," povedal a nastavil ruku aby pomohol Nadi zo zeme. Vďačne sa na neho usmiala a vyskočila na nohy. Pobozkal ju do vlasov a odišiel.

Naďa pozrela na hodinky. Nedokázala zahnať myšlienky na Tobiasa. Dosť ju hnevalo ako dnes spanikárila. Chcela to, no desivé spomienky sa jej pred očami vynorili vždy, keď ich zavrela. Vynorili sa vždy, keď sa cítila dobre. Potriasla hlavou aby to zahnala a mysľou sa presunula k Tobiasovi. Čo asi robí? Zabáva sa? Pije? Tancuje? Karhala sa, že nešla s ním. Konieckoncov to mohla byť zábava a nie fail ako vianočný večierok. Z myšlienok ju vytrhli výkriky v dome. Opatrne vystrčila hlavu z dverí izby, no keď na chodbe uvidela otca s mamou okolo krku, upokojila sa. Opatrne podišla k nim, keď si všimla niečo divné.

,,Otec? Mama je opitá?" zašepkala smerom k otcovi.

,,Ale čoby.. ja.. ja som si dala len trošku vínka pre náladu," mama sa ledva držala na nohách.

,,Áno.. sťala sa pod obraz boží. Takto som ju našiel na schodoch pred dverami." Naďa sa zatvárila zmätene. Matka nikdy nepila.

,,Ty chuj jeden odporný! Prac sa mi z očí," zjačala po otcovi a k výkriku pripojila aj pár nadávok po Rusky.

,,Prestaň, si len opitá!" Zhukol po nej a pozrel na Naďu. ,,Pomôž mi s ňou do postele." Naďa podoprela matku a spolu s otcom ju pomaly niesli do spálne.

,,Už sa ti pochválil tvoj milovaný otecko?!" zvrieskla Nadi pri uchu. Smrdela lacným alkoholom, z čoho ju natiahlo.

,,Posledný krát ti hovorím aby si bola ticho! Schľastala si sa ako mladý pubertiak, čo ty už dávno niesi!" opäť po nej zhúkol otec, no mama si ho nevšímala.

,,Tvoj tatko mal milenku! A ona ma decko!" zúfalo sa zasmiala a Naďa pozrela na otca, červeného od zlosti.

,,Nevymýšľaj si!" zvrieskol a položil ju na posteľ. Naďa si až teraz všimla, že sú už v spálni. Otec ju chytil za rameno a vyvliekol zo spálne.

,,Otec?" spýtala sa opatrne.

,,Áno je pravda, že som mal milenku, ale to s tým dieťaťom je blbosť." Zalapala po dychu, no viac sa nepýtala a odišla späť do izby. Hneď zajtra pôjde za Marošom. Cíti potrebu, povedať mu o divnom správaní matky.

Tobias:

...žmurkla na mňa a ja som si ju pritiahol bližšie. Obkročmo si na mňa sadla a ja som sa pousmial do bozku. Ruky som z bokov presunul na jej zadok a plne si vychutnával jej pery. Nevedela čo so mnou robila. Nevedela čo sa mi preháňalo hlavou. Cítil som to napätie a túžbu a tak som jej opatrne začal vyzliekať tričko. Zháčila sa a celou silou sa odo mňa odstrčila a spadla na zem.

,,Prepáč ja.." vyhŕkli sme obidvaja naraz.

,,Po tých spomienkach potrebuješ čas. Chápem to," nastavil som ruku aby som jej pomohol späť na nohy. V jej zelených očiach bol okrem zmätenia aj smútok. Jemne som ju pobozkal na vlasy a odišiel. Vedel som, že ju vrátené spomienky budú strašiť a čakal som aj niečo takéto, no myslel som si... vlastne som si nemyslel nič, lebo som mal hlavu zaplavenú túžbou. Tak veľmi si potrebujem vrznúť. Ten jej vďačný pohľad, keď som sa ospravedlnil a prisľúbil jej, že ju do ničoho nebudem tlačiť, som mal stále pred očami. Ten pohľad, ktorý má z vnútra tak silno zožieral.

Prišiel som domov, osprchoval som sa a čo-to prejedol, predtým než pre mňa prišli Lukáš a Andrej. Nemalo význam ísť autom, všetci traja sme mali v pláne piť. Pomaly sme kráčali smerom k miestu diania a fajčili cigarety, ktoré som dostal od Nadi.

,,Odkiaľ ich zohnala?" narušil ticho Andrej a potiahol si.

,,Dajú sa zohnať len ilegálne," pridal sa Lukáš. Tak to vám nemôžem povedať chlapci. Zahryzol som si do jazyku a mykol plecami.

,,Darovanému koňovi na zuby nehľaď, či ako sa to hovorí." Obidvaja prikývli a našťastie sa viac nevypytovali.

Keď sme na párty prišli bola už v plnom prúde. Slabé svetlo, hlasná hudba a bar. Namierili sme si to rovno k nemu, kde sme do seba lupli hneď niekoľko štamprlíkov tvrdého. Povzbudený alkoholom v krvi sme si išli zatancovať. Andrej zbalil hneď prvú čajku, ktorú uvidel, čo bolo pre neho typické. S Lukášom sme ticho poľutovali dievča, ktoré skočilo na jeho sladké rečičky a predtým než ju odtiahol na záchody, prípadne do nejakej miestnosti v dome sme do seba všetci traja ešte lupli dva štamprlíky. Lukášovi netrvalo dlho a tiež zbalil nejaké dievča. Samému sa mi tancovať nechcelo a tak som sa vrátil ku baru. Nemal som v pláne baliť dievčatá, len som sa chcel opiť a po dlhom čase opäť pocítiť prázdnu, opitú myseľ. Bol to pre mňa upokojujúci pocit, ktorý ma neraz vyslobodil z reality.

Nalial som do seba ešte niekoľko panákov, keď sa pri mne zastavilo pomerne známe dievča. Pohľad som mal už rozmazaný, preto som ju nevedel zaradiť. Vyzeralo opilo, no i tak si so mnou ešte dala do jedného. Cítil som, že strácam zdravý rozum a moje opité ja, začalo dievča ťahať do zadnej časti domu. Vošli sme do jednej z izieb a ja som zamkol dvere. Pred očami sa mi zjavila Nadina tvár, no ja som ju pohotovo zahnal do pozadia a pobozkal dievča, ktoré stálo predo mnou. Potreba vrznúť si sa znásobila.
Vyzliekla si tričko, rozopla podprsenku a ja som na nič nečakal. Hodil som ju na posteľ a hoc mi po celý čas v hlave znela len jedna veta: TOTO JE CHYBA, TOBIAS, neprestával som. Pud a alkohol mi ovládol hlavu a ja som sa tomu veľmi rád poddal.