Nothing else

Kapitola 18.

Naďa:

Zo spánku ju vyrušilo klopanie na dvere. Opatrne sa posadila na posteli, pretiahla si všetky svaly a jemne pretrela rozospaté oči.

,,Ďalej," cekla, no keď vo dverách uvidela otca stŕpla. Od Vianoc už bolo ďalej a u nich doma sa všetko vrátilo do starých koľají. Otec mafián, matka dáma na úrovni a Naďa slušne a dokonale vychovaná dcéra. ,,Deje sa niečo otec?" spýtala sa opatrne.

,,Potrebujem sa s tebou vážne porozprávať." Tá veta ju paralyzovala a v hlave si rýchlo prehrala všetky možne scenáre toho, čo mohlo zapríčiniť otcovu potrebu o vážny rozhovor.

,,Spravila som niečo?" Slabo mu zašklbalo kútikmi pier, no neprístupná maska ešte vždy zdobila jeho tvár.

,,Pýtaš sa akoby som ťa neustále karhal," odvrkol.

,,Viete otec, málo kedy sa rozprávame. Vážne rozhovory sú pre mňa neznáme a občas sa ich skutočne obávam."

,,Popravde som ti to nechcel povedať, no musím," krátko sa odmlčal. ,,Predtým než som tu na Slovensku spoznal tvoju mamu, spal som ešte s jednou ženou. Zatajila mi, že je tehotná, no prednedávnom ma kontaktovala. Naďka, máš brata." Hlas sa mu na konci zlomil a ona vycítila, že je niečo zle.

,,Zistili ste kto to je?" vyzvedala ďalej, no ich konverzáciu prerušil zvonček.

,,Rýchlo sa prezleč a presuň do mojej kancelárie," povedal tvrdo a odišiel.

Tobias:

Zvonenie mobilu. Tak otravný zvuk.

,,Áno?" hlas som mal ešte rozospatý a tak to vyznelo skôr ako zavrčanie.

,,Dobre ráno Tobias. Tu Nadin otec." Zalapal som po dychu.

,,Dobre ráno, de-deje sa niečo?" hrdlo stiahnuté od nervov ma nútilo koktať.

,,Nič vážne," prisahal by som, že sa mu na konci podlomil hlas. ,,Chcem aby si prišiel. Najlepšie by bolo ak by Naďka o tvojom príchode nevedela. Dalo by sa to zariadiť?" Nemo som prikývol a dostal zo seba len tiché áno. ,,Výborne, do hodiny buď u nás," cekol a zložil. Okamžite som si zapálil a sadol do okna. Čo odo mňa chce jej otec? Chce mi vynadať lebo sa dozvedel, že som spal s Luciou? Chce ma dať zabiť lebo sa nehodím do jeho rodiny? Prehovoriť mi do duše aby som sa pridal do mafie? Roztrasene som si spravil rannú hygienu, hodil do seba rýchle raňajky a vydal sa na cestu.

Zazvonil som u Trujkovcov. Otvoril mi jej otec s nečitateľným výrazom v tvári. Bez slova mi naznačil aby som ho nasledoval.

,,Môžem vedieť, prečo som tu?" odvážil som sa spýtať, keď zavrel dvere pracovne.

,,Áno, hneď ako sem príde aj Naďka." Stuhol som, keď sa ani nie o sekundu čo to povedal, ozvalo klepanie na dverách.

,,Ďalej," hlas mal tvrdý. Vo dverách sa zjavila Naďa. Chvíľu na mňa zmätene hľadela, no potom sa mi zavesila okolo krku. Jej otec jasne zavrčal a tak sme sa od seba rýchlo odtiahli.

,,Čo sa deje otec?" spýtala sa ticho.

,,Váš románik musí skončiť."

,,Prečo?!" vyhŕkli sme s Naďou naraz.

,,Tobias si môj syn." Zalapal som po dychu.

,,Toto je zlý žart otec," povedala znechutene. Zvraštil obočie a prepálil ju pohľadom.

,,Nie je to žart. Spal som s jeho matkou. On je môj syn a tvoj nevlastný brat." Naďa ma chytila za ruku.

,,Neverím tomu! Nemôžme byť súrodenci! To by bol potom náš vzťah incest!" vykríkla nahnevane.

,,Spali ste spolu?" Jeho otázka ju zaskočila a ja som sa rozkaľal.

,,Nie," odsekol som tentokrát ja.

,,Tak to potom až taký incest nie je," jeho, otcova, tvár sa vyčistila a on na nás pozeral s miernym úškrnom.

,,Len včera mi poriadne vyznal lásku! Ja sa ho nevzdám! Milujem ho!" zvrieskla po otcovi a ešte silnejšie mi stisla ruku. Jej otec si ju pohľadom premeral a potom pozrel na mňa.

,,Čo si o tom myslíš ty Tobias?" Roztrasene som si prehrabol vlasy a na jazyku skladal vhodne vety.

,,Tob! Však mu neveríš?" pozrel som sa jej do očí. Celé od sĺz, dokonalej zelenej farby. V tej chvíli ma napadol ten najhorší a zároveň najlepší nápad. Vytrhol som si ruku z jej zovretia a na tvár nasadil masku, ktorú stretala každý jeden deň, kým som jej neotvoril svoje srdce. Silno som sa nadýchol aby ma nezradil hlas a ruky zaťal v päste.

,,Na tom večierku som spal s Luciou ja." Nechápavo na mňa pozrela.

,,Bol si opitý. Nehnevám sa na teba," slabo sa usmiala. Ten úsmev. Musel som pritvrdiť.

,,Nechápeš to. Teba som mal po celý čas len ako bábiku na hranie," uškrnul som sa, hoci som vo vnútri nehorázne trpel. Zalapala po dychu.

,,A čo to tvoje vyznanie včera?" To bolo skutočne. Skutočne ťa milujem. Moje vnútro kričalo.

,,Musíš uznať, že som dobrý herec." Videl som ako sa niečo v nej zlomilo.

,,Tob, to hádam nemyslíš vážne," jej tichý hlások som len dva započul.

,,Zlatíčko, odkiaľ som mal vedieť, že sa do mňa zamiluješ? Netušil som, že si taká naivka." Po líciach sa jej skotúľala nová várka sĺz. Zahľadela sa mi hlboko do očí a hľadala v nich náznak toho, že klamem. Spevnil som svoju tvár a len slabo sa uškrnul.

,,Ale prečo?" z mojej tváre pohľadom prebehla k otcovi a potom opäť ku mne.

,,Lebo si bola divná Rusáčka, o ktorú nik ani nezakopol. Bolo jednoduché ťa zbaliť, no ťažšie dostať do postele. Preto som to s tebou ťahal tak dlho." Jej pohľad sa vyčistil a namiesto smútku sa v ňom črtala nenávisť.

,,Hajzel!" zvrieskla a vlepila mi. Nahnevane som zavrčal, no skôr než som čokoľvek urobil, vybehla z miestnosti. Pohľadom som preletel na jej otca, ktorý videl a počul celú našu výmenu názorov. Natiahol ruku, že mi tiež vrazí za to ako som sa správal k jeho dcére, no zdvihnutím ruky som ho zastavil.

,,Myslíte si, že by sa dobrovoľne vzdala nášho vzťahu?" Prekvapene na mňa pozrel a rukou naznačil aby som pokračoval v rozprávaní. ,,Milujem ju, strašne veľmi ju milujem, no verím tomu, že ste môj otec. Keď bude voči mne pociťovať nenávisť, ľahšie zabudne na náš vzťah. Ľahšie zabudne na to všetko," vysypal som na jeden nádych.

,,Všetko čo si vravel bolo klamstvo?"

,,Okrem toho s Luciou. Bol som opitý, nemal som poňatia, čo robím," pohľad som sklopil na svoje topánky.

,,Tvoj pokus vzbudiť v nej nenávisť si cením. Chcel si mi pomôcť i keď ti to ublížilo ešte viac ako Nadi. Hoci kedy máš u mňa otvorené dvere, čo sa môjho povolania týka. Teraz už môžeš ísť," odsekol. Prikývol som a čo najrýchlejšie som opustil jeho pracovňu a rovno aj dom.

Naďa:

,,Lebo si bola divná Rusáčka, o ktorú nik ani nezakopol. Bolo jednoduché ťa zbaliť, no ťažšie dostať do postele. Preto som to s tebou ťahal tak dlho." Smútok opustil jej tvár a vzkypela v nej nenávisť.

,,Hajzel!" zvrieskla a vlepila mu. Nahnevane zavrčal, no skôr než stihol niečo urobiť, vybehla preč z pracovne. Mix emócii jej zaplavil myseľ a ona mala čo robiť aby neprepadla zúfalému plaču. Na chodbe stretla mamu, no len ju odstrčila a bežala preč z domu. Do ulíc a podvedome až k JEHO domu. Opierajúc sa o stenu, zazvonila a čakala.