Nothing else

Kapitola 10.

Tobias:

Som hore približne od 2ráno. Tentokrát ma nezobudila sestra, ale moje myšlienky. Všetky sa neustále točili okolo Nadi. Hanbil som sa za svoje myšlienky. Pripadal som si ako zamilovaná pubertiačka. Keby moje myšlienky počuli Andrej a Lukáš, prehlásili by ma za blázna. A ja sa tak cítim. Ako blázon. Zamiloval som sa do dievčaťa, ktoré so mnou chodí už 7rokov do jednej triedy.

,,Tobias to je až príliš sladké, nemyslíš?!" napomenul som sa. Rád vediem monológy. Vyliezol som z postele a zašiel do sprchy. Musím jej povedať moje city, inak sa asi zbláznim. To bolo zas moc sladké. Zatriasol som hlavou aby sa zmätok v nej upokojil. Neviem čo je na nej také, že ju mám rád i keď nie je ničím zaujímavá ale musí to byť silnejšie ako zdravý rozum. Inak si to vysvetliť neviem.

Okolo 7 som nastúpil do auta a namieril si to k Trujkovcom. Ešte som si nezapálil a nemám to ani v pláne, hoc sa mi nehorázne trasú ruky.

Zastal som, vystúpil som a oprel sa o auto. Pohľadom som prepaľoval dvere ich domu, dokým sa v nich neobjavila Naďa. Len mi kývla a už otvárala dvere auta, že nastúpi, keď som ju chytil za ruku. Tak Tobias, buď teraz alebo nikdy. Zahľadel som sa jej do očí a keď som sa chcel prikrčiť, že ju pobozkám, ona sa postavila na špičky a spojila naše pery. Bozk som jej opätoval a pritiahol som si ju bližšie. Keď sa po čase odtiahla v lícach bola červená a ja som si musel zapáliť, inak by ma asi vystrelo. Vravím. Tobias Chomek- násťročná pubertiačka. Skvelý názov pre román.

Zaparkoval som na parkovisku školy, kde na mňa čakali chalani. Andrej s Lukášom na seba vrhli zmätené pohľady, keď som Nadine plecia objal rukou.

,,Tobias mohli by sme sa porozprávať?" Andrej zazrel na Naďu. Svojimi zelenými očami pozrela na mňa a pousmiala sa.

,,Skúste nemeškať, Hárová to neznáša," stisla mi ruku a odišla.

,,Čo chcete?" nemal som na nich náladu, no keď Lukáš z vrecka vytiahol hnedú krabičku, zmenil som názor.

,,Čo je medzi tebou a Rusáčkou?" prehovorili naraz, keď sme prišli za školu. Mykol som plecami a vytiahol zapaľovač. Lukáš z hnedej krabičky vybral cigarety a jednu mi podal. Neboli to obyčajné cigarety. Ja ani neviem poriadne ich zloženie, no viem, že sú o niečo kvalitnejšie ako tie čo vám predajú v obchode. Lukášovi sa občas dostanú do rúk a on ich posunie nám. Zapálil som si a myseľ mi rázom zastrel pokoj. Vypustil som všetky myšlienky a v hlave mi príjemne brnelo.

Bolo 7minút po zvonení, keď sme sa dovalili do triedy. Trochu nás zdržal útek pred školníkom a vysvetľovanie starej pani, prečo sa tak dymí spoza školskej budovy.

,,Neskorý príchod a všetci traja smrdíte ako popolníky. Von z mojej triedy, okamžite!" Hárová zjavne nemala náladu.

,,Ale pani učiteľka, toto nieje vaša trieda," prehovoril som pokojne.

,,Chomek!? Čo si to dovoľujete?!" jej hlas bol ostrý a ja som čakal, kedy po mne hodí kriedu, ktorou ma zabije.

,,Pani učiteľka, vy nám práve odopierate vzdelanie. Pokiaľ viem, platia vás z našich peňazí," slova sa chytil Andrej. Mal som čo robiť aby som sa tam nerozosmial.

,,Odmietam s vami diskutovať. Buď príďte po vyučovaní alebo počítajte s neospravedlnenými hodinami a slovným napomenutím od riaditeľa. A teraz von!" jej škrek ma ochromil, no stihol som vrhnúť úškľabok na Naďu. Všetci traja sme sa zasmiali a opustili triedu.

,,Chlapi tak takto sme ju nerozčúlili už dlho," povedal Lukáš pomedzi smiech.

Po vyučovaní sme išli za Hárovou. Akokoľvek veľmi sa nám tam nechcelo, nemôžme si dovoliť neospravedlnené a "prednášku" od riaditeľa. Usadila nás do triedy, každému dala dve A4, z obidvoch strán plné príkladov a odišla.

,,Kým to nevypočítame budeme tu sedieť," poznamenal som znechutene.

,,Aspoň máme čas porozprávať sa," Lukášov hlas znel vážne.

,,Čo trápi tvoje srdiečko?" Zapriadol som sladko, za čo som si vyslúžil päsťou do ramena.

,,Chuj. Okamžite vyklop čo je medzi tebou a Rusáčkou." Obidvaja ma prebodávali pohľadmi.

,,Už len tebe to poviem," zavrčal som po ňom.

,,Ty si sa do nej rachol." Andrej to povedal ako najväčší objav histórie.

,,Zbláznil si sa?" vykríkol Lukáš.

,,Pozri, mňa nebaví naháňať sa za každou sukňou a.." Lukáš ma zdvihnutím ruky umlčal.

,,Prečo práve Rusáčka? Temer každému dievčaťu na tejto škole sa páčiš a ty si vyberieš práve ju?" zamyslel som sa a vybavil si Naďu pred očami. Nedokonale dokonalú Nadeždu Trujkovú. No potom som si predstavil jej pery spojené s mojími, zelené oči svietiace do tmy, úsmev od ucha k uchu.

,,Zem volá Tobiasa.. Si nechutný, keď si zamilovaný," odsekol Andrej a zazubil sa.

Naďa:

Domov musela ísť autobusom. Chýbala jej vôňa a teplo Tobiasovho auta. A takisto jej chýbal aj on, hoci tomu sama nechápala. Kedysi bez neho vydržala celé dni a mesiace a teraz šalie samotou keď ho nevidí niekoľko hodín. Sama sebe sa taká zamilovaná hnusila, no bola rada, že má konečne niekoho, kto jej opätuje lásku.

V kuchyni za stolom sedela mama a úpenlivo hľadela do novín. Naďa len ticho pozdravila a bola by aj išla do izby, keby nepočula mamu ako sa ticho zasmiala.

,,Deje sa niečo mami?" musela ju osloviť. Mama sa nesmiala hocičomu.

,,Ja len, kto bol ten chlapec ráno?" Naďa vyvalila oči, čo mamu ešte väčšmi rozosmialo.

,,Mami, ty si nás špehovala?" Mama rázne pokrútila hlavou.

,,Ja som polievala kvety na oknách," prekvapene na ňu hľadela.

,,Mami, jediný kvet v celej kuchyni je umelý! Ty si nás sledovala!" hovorila to zo smiechom.

,,Dobre, možno som len chcela vidieť ako vyzerá, tvoj..." zastavila sa a premerala si ju pohľadom. ,,Ako vyzerá tvoj chlapec."

,,No, povedzme, že sme sa dali dokopy len dnes. Teda myslím, že sme spolu," až teraz si uvedomila, že vlastne ani nevie ako je na tom ich vzťah s Tobiasom.

,,To je také roztomilé! Kedy nám ho predstavíš?" Nadi zabehlo.

,,Neviem, či je dobrý nápad ťahať ho do domu mafiána," zarazila sa a pozrela na mamu. ,,Vie to otec?"

,,Určite áno, ale ráno vás nevidel a ja som mu nič nepovedala." Jasné, že o tom vedel. Vedel o všetkom.

,,Najprv si dá o ňom všetko zistiť a potom ho prerazí vo dvoje." Mama len pobavene pokrútila hlavou.