I Love My Sister

22.časť

MARKO:

,,Endiex pravdepodobne vás po jedle bude prehánať tak si dajte pred večerou, obedom a raňajkami jednu tabletku po 2 dňoch ich môžte vysadiť," odpovedal doktor.

,,Dobre pán doktor a kedy ho pustíte domov?" spýtala sa matka, doktora.

,,Podľa výsledkov by sme ho mohli pustiť už zajtra, ale bude musieť chodiť na pravidelné kontroly na , ktorých ho ešte dva razy vyšetríme," no pomyslel som si nech ide rovno do piče. 

,,Dobre súhlasime a dohľiadneme na ňho," matkine vzlyky sa utihli.  

Nechcel som len počúvať tak som otvoril oči. Paťine oči plné lásky sa na mňa pozerali,no potom pohľad na mňa hodila aj moja matka.

Prišla pri posteľ a povedala: ,, Miláčik ako sa cítiš?" pohladkala ma po líci. Robila to hlavne keď som bol malý chlapec a spadol som, rozbil koleno tak vždy ma utíšila tým, že mi pohladkala líce. Vždy som to miloval, ale teraz som chcel aby to na miesto jej urobila Paťa. 

Necítil som sa dosť príjemne, keď tu boli moji rodičia a moja láska. Nemohol som sa jej dotknúť a ani len pobozkať. Ani len pusu na čelo dať,rodičia by hneď niečo vycítili a ten sen sa mi nesníval len tak na darmo. Och! skurvenév pocity.

,,Mami je mi fajn," a usmial som sa, no ako stále falošne. Paťa to videla a zamračila sa.

,,Idem na vzduch, necítim sa dobre v nemocničnej izbe," chcela odísť, ale nechápal som prečo. Čo som spravil?

,,Počkaj Paťi, ideme stebou len sa rozlúčime," povedala matka. 

,,Zajtra po teba prídeme hneď ráno, neboj sa," pobozkala ma na čelo a odišla a s ňou aj otec a aj ona.

Doktor sa ma spýtal nejaké potrebné otázky a tiež odišiel. Otočil som na druhú stranu a zobral som do rúk telefón. Rozmýšľal som či jej napíšem alebo nie. To ticho medzi nami je fajn, ale to teraz nebolo také ako malo byť. Nakoniec som sa rozhohol,že jej predsa len napíšem.

Ja: Ahoj čo som spravil keď si chcela odísť ako prišli rodičia?

Moja láska:  Správal si sa ako keby neboli tvoji rodičia, a hlavne k mamine.

Ja: Správal som sa tak ako som ja sám uznal za vhodné. Tak mi to prosím teraz nevyčítaj. Prečo si chcela odísť? Bolo ti so mnou až tak zle?

Moja láska: Dobre vieš vždy keď som stebou je mi príjemne a pri tebe to je ten neopísateľný pocit radosti, šťastia a všetkého dokopy.

Ja: Prepáč správal som sa ako bezcitný syn, a podľa nich aj "brat".

Moja láska: Tak verím, že si sa jak chujo poučil. Zajtra sa môžeme porozprávať som unavená idem hajať. Milujem ťa.

Ja: Tak zajtra. Pämetaj si, že ja ťa milujem na celom svete najviac ako sa len môže dať. Dobrú láska.

Viac sme si už nepísali. Ľahol som si a tiež som nejako zaspal. 

Na ďaľšie ráno: 

Och! Ako ja skurvene milujem tie nemocničné rána. A ešte milujem ten ich na nič hodný personál.

,,Prestaň furt zísať na mňa je to nepríjemne a hlavne smrdíš lacnou voňavkou." čo si o sebe myslí tá sestrička?

Myslí si stále, že keď sa na mňa usmeje budem ju chcieť?

Myslí si, že keď na seba hodí lacnú voňavku po ktorej smrdí ako prasa budem ju chcieť?

Myslí si, že keď na mňa vypúli ten jej zadok budem ju chcieť?

Nie je na veľkom omyle. Ja mám oči len pre jednu jedinu. Nech sa deje čokoľvek stále budem milovať ju.

,,Ako sa to so mnou rozprávaš?" znovu ako pretým ostala zaskočená.

,,Tak ako si zaslúšiš moja zlatá." a žmurkol som na ňu. Pekné slová na kurvy neplatia. Tam idú len peniaze, peniaze a peniaze a to nemá význam.

A letela mi jedna veľmi veľká facka.

,,No a ešte sa budem  sťažovať tvojmu šéfovi aby ťa vyhodili," nech si uvedomí koho facka. 

Bez jediného slová odišla chvala bohu. Jedine čo ma držalo, že dievčatá nefackám inak by som jej hneď jednu prijebal naspäť.

Po polhodine prišli naši a za nimi aj Paťa. Doniesli mi čisté oblečenie nech sa prezlečiem. Prezliekal som sa a naši sa vonku rozprávali z doktorom. Ani Paťa tu nemohla zostať.

,,Tak môžte ísť domov, musíte sa šetriť a hlavne tie vyšetrenia platia," povedal doktor keď mi podal niečo podpísať. Podpísal som práve, že môžem ísť domov. No nie je to dobrý pocit?

,,Dobre ďakujem dovidenia," zobral som tašku a išli sme von z nemocnice.

,,Ako sa cítiš?" spýtala sa ma matka. Pretočil som očami, čo si na šťastie nevšimla.

,,Už to je viac než lepšie," a nasilu som sa usmial.

,,Máme pre teba ešte niečo. Ja z otcom musíme na 3-4 hodiny odísť na konferenciu, ktorá je veľmi dôležitá tak sme sa zhodli, že ťa bude strážiť Paťa. Síce protestovala, ale nakoniec súhlasila." len som prikývol. Nič som nepovedal. Bol som zažratý do vlastných myšlienok.

O hodinu doma: 

Rodičia asi pre polhodinou odišli na tú ich konferenciu. Z Paťou sme sa pokojne porozprávali a všetko si vysvetlili. Bol som šťastný. Teraz pozeráme nejaký film a ani neviem o čom je. Bol som zaujatý len jednou osobou vedľa mňa. 

,,Láska?" opýtal som sa.

,,Áno?" spýtala sa naspäť.

,,Vieš ako veľmi ťa milujem?" a začal som ju bozkávať na krku.

Hmm...

Ahojte tak je tu ďaľšia kapitolka. Tak ako sa vám páčila časť? Budem rada za každý comment alebo vote. Majte sa fantasticky.😂😂