I Love My Sister

10.časť

Pomalý nádych a pomalý výdych. Opatrne som otvorila dvere a vstúpila som dnu a znovu opatrne zabuchla dvere. Ležal na posteli otočený chrbtom ku mne a pravdepodobne mal stále zatvorené oči. Jemne som sa posadila na jeho posteľ. Ešťe stále sa neotočil. Strašne som sa bála ako toto celé skončí. Musela som dúfať v nádej , že to dopandne vynikajúco. Rozhodla som sa to ticho prerušiť.

,,Ahoj," povedala som. 

Našťastie sa ťiež posadil a mal zrak upretý do mojích očí. Nič nepovedal , mlčal. Moje druhé rozhodnutie za tento večer bolo objať ho , cítiť znova jeho peknú vôňu. Prisadla som si bližšie k nemu a načiahla som ruky tak , aby som si ich omotala okolo jeho krku. Lenže spravil to čo som aj v podstate čakala. Odťiahol sa. Stále mlčal , chcem vedieť nad čím práve premýšľa.

Lenže on ma práve vytrhol z môjho premýšľania jeho prvým dnešným slovom za tak krátky čas.

,,Paťa ," bolo to slovo , ktoré práve vyslovil.

,,Marko ja viem , že to nebolo správne ako som s zachovala , ale proste si mi vyrazil dych tým čo si mi vtedy povedal." Wau! Bola som od úžasu taká prekvapená , že som zo seba dostala nejakú zmysluplnú vetu. Bojím sa čo sa bude diať teraz. Nebola som si istá jeho správaním voči mojej k osobe.

,,Za to , že som ti povedal milujem ťa si mohla niečo povedať , ale teraz už viem na čom som. Berieš ma iba ako brata a podporu a ja už som tým zmierený a ani to neako neovplivním , aby si ma začala milovať alebo niečo k tomu podobné. Miluješ úplne iného chalana než som ja ," dokončil svoj dlhý monológ a trošku mal zvýraznený hlas.

,,Marko , ale ja už viem koho skutočne ľúbim inak by som tu nebola. Nechcem o neho nikdy v živote prísť. On jediný mi vie pofúkať všetky rany v mojom vnútri. Keď odíde bez neho môj život nemá zmysel."

,,Tak na čo čakáš , choď za ním a mňa nechaj samého. Povec mu čo k nemu cítiš a ja sa pokúsim zabudnúť , že ťa neskutočne milujem. Ale bude to ťažké mať ťa každý deň na očiach a dívať sa ako si šťastná s niekym iným. Ja viem tento vzťah by nemal zmysel , lebo sme brat a sestra asi si mi to chcela povedať len som ťa predbehol."

No , fajn asi ešťe nechápe koho som tým skutočne myslela. A bojím sa , že tento rozhovor príde k hádke. Čo nechcem ani ja a určiťe ani on. Práve v tomto momente som sa mu to rozhodla povedať , keď v tom...

Keď v tom niekto zaklopal silno na vchodové dvere. Tak som sa zlakla , že som skoro zletele z postele. Kto môže otravovať takto večer? Nejaký debil určiťe , pretože to klopanie sa zosilňovalo čím ďalej tým viac.

,,Idem otvoriť ," povedala som a hneď som aj zoskočila z postele. Od tejto chvíle toho človeka nenávidim z celej mojej duše. Nech tam stojí ktokoľvek.

Šprintom som dobehla ku dvere. No dobre až takým šprintom zas nie. Rýchlosťou blesku som ich otvorila. Po otvorení som zostala v poriadnom šoku. Vážne tam stál ten debil , ktorý sa o mňa stavil. Kvôli nemu som preplakala noci a aj dní kým som sa opäť postavila na vlastné nohy. Teraz som si vedomá , že k tomuto človeku už necítim nič. Pozeral sa na mňa ako na  zjavenie sveta. Asi bol niekde v bare s tými jeho debilnými kamošmi , pretože z neho bol cítiť alkohol až na sto zhonov.

Pomaly sa ku mne priblížil a spojil jeho pery s mojími. Cítila som chlad. Nič viac iba chlad. Zabuchol dvere a pritlačil ma o stenu. Chcela som sa spierať , ale bol vo veľkej presile. Džugala som doň ho , kopala a tak ďalej nič nezabralo.

,,Marko, pomóc!" zakričala som hneď ako som mala voľné ústa. Leo sa ma stále dotýkal a začal ma vyzliekať. Pomaly mi vyzliekol tričko. Podprsenku mi dať dole nestihol , pretože sa k nám dovalil Marko , ktorý ho celou silou zhodil na zem. 

,, V živote sa už k nej nepriblíž , leto to trpko olutuješ ," povedal takým pokojním hlasom. Až taký pokojný nebol keďže zaťínal ruky v päsťe.

,,A teraz sa zdvihni a vypadni," Leo ho poslúchol. Postavil sa zo zeme.

,,Nemôžeš ju ochraňovať celý život," povedal Leo tak nenávistne až sa mi začalo celé telo postupne triasť. Otvoril dvere a celou silou ich zabuchol. Marko zodvihol moje tričko zo zeme. Potom mi ho podal a ja som si ho rýchlo obliekla na seba. Ešťe stále som sa celá triasla. Marko si to asi šimol keďže si ma hneď zobral do objatia. Presne toto som potrebovala.

Stáli sme tam a obímali sa hodné dve minúty. Mala som potrebu už konečne povedať , že on je ten jeiný koho chcem.  Dostala som zo seba iba dve slová , ktoré to vyjadrovali najviac a citovo.

,,Lúbim ťa ," hlavu som mala zaborenú v jeho hrudi. Nič ešťe stále nepovedal iba sme sa obímali.

,,V našom predchádzajúcom rozhovore som hovorila o tebe o nikom inom iba o tebe," zdvihla som hlavu a zadívala som sa mu do očí. Chcela som z nich niečo prečítať , ale nedalo sa. Nadýchol sa a vydýchal. Pootvoril ústa akoby išiel niečo povedať. Ale nepovedal nič. Priblížil sa ku mne a letmo sa optrel s jeho perami o tie moje pery.

Pohľad Marka:

Nech sa mi ten buzerant nedostáva pod ruky , lebo to ešťe olutuje. Paťa bola z celej situácie čo sa pred chvílu stala celá rozstrasená. Keby som tu nebol mohlo sa stať niečo horšie. A to by som si nikdy v živote neodpustil. Podal som jej tričko. Keď si ho obliekla zobral som si ju do objatia. Pre mňa a práve teraz existovala práve ONA.

Mal som halucinácie alebo mi práve teraz naozaj povedala , že ma ľúbi. A priklincovala to tým , že po celý čas hore v izbe hovorila o mne. Ja som fakt debil. A neboli to halucinácie bola to realita.

Chcel som niečo povedať keď sa mi zahladela do očí , ale nevedel som , že čo je poviem. Spravil som skutok , ktorý nebudem ľutovať a určiťe v tejto krásnej chvíli ani ona. Naše pery sa spájali ako puzzle. Nechel som aby to niekedy skončilo. Z jej očí žiarili iskričky. V duchu ale aj na vonok som bol šťastný , že za ne môžem práve ja. Už dopredu viem , ze s touto osobou chcem stráviť pozbitok môjho života.

Ahojte. Tak a je tu ďalšia časť. Tak čo na ňu hovoríte?