Ona a On (Dokončené)

Prológ

,,Faaaylaaa! Pohni tým svojím zadkom!" Zakričala na mňa moja sesternica a ja som si s povzdychom pretrela pery leskom. Pomaly som prešla do obývačky a dávala si dobrý pozor pod nohy. Na tých pekelných podpätkoch som sa kľudne mohla zabiť a Sarah, mojej sesternici by to vôbec nevadilo. Hlavne že vyzerám dobre. ,,No konečne!" Potešila sa keď ma zbadala a premerala si ma pohľadom.  ,,Vyzeráš dobre." Povedala a ja som sa usmiala. ,,To ty tiež." A naozaj. Jej havranie vlasy boli natočené vo veľkých vlnách a jemne jej padali dopoly chrbta. Make up mala bezchybný ako vždy a aj keď na sebe mala jednoduché, bledunko modré kokteilky, aj tak vyzerala ako princezná.

,,Môžme ísť?" Opýtala sa a ja som prikývla. Naposledy som sa pozrela na svoj odraz v zrkadle a na malý moment som zapochybovala, že som to naozaj ja. Kde je to pehaté, ryšavé dievča ktoré sa bojí čo i len prehovoriť? Namiesto mojích obyčajne nudných vecí som na sebe mala krátke smaragdové šaty s hlbokým výstrihom na chrbte a na nohách až vražedne vysoké topánky. Moje pehy zmizli pod vrstvou make-upu a svoje zelené oči som mala orámované čiernou linkou a posiate trblietavými tieňmi. A vlasy? Tie neskrotné kučery boli vyžehlené a každý vlas bol na svojom mieste. Zhlboka som sa nadýchla a na malý moment sa považovala za peknú. No potom som len potriasla hlavou a vydala sa so Sarah dole do baru. Predsa je to len jej deň. Jej rozlúčka so slobodou. 

,,Sarah? Viem, že to tak nevyzerá, ale naozaj som rada, že som tu s tebou." Povedala som. ,,Ja viem, Fay. A som rada, že ťa vaši pustili." Povedala a chytila ma za ruku. Tak ako ja aj ona vedela, že to nebola vôbec ľahké aby som sem mohla ísť. Naši sú moc staromódni a po smrti môjho staršieho brata by ma mali najradšej iba doma. No keďže majú Sarah radi a pokladajú ju za zodpovednú, po nekonečnom presviedčaní, že sa budem chovať slušne ma sem pustili. Kam sem? Predsa do Las Vegas! Sarah si zmyslela, že bude mať rozlúčku na úrovni a tak nás vzala sem. 

Kráčali sme dolu schodmi a ja som si bola vedomá všetkých tých pohľadov, ktoré sa na nás upierali. Alebo skôr na Sarah. Zišli sme dole a ona sa začala obzerať po svojich kamarátkach. Ja som stála vedľa nej a nervózne sa hrala s prstami keď som to ucítila. Zdvihla som hlavu a otočila sa keď som si ho všimla, presnejšie jeho tmavé oči ktoré ma prepaľovali pohľadom. Dych sa mi zasekol v hrdle a cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy. Nie, nie,nie. On už nie. 

Niečo som zamrmlala Sarah a vybrala sa naspäť do izby. 

Už som bola na našom poschodí keď sa ozval priamo za mnou. ,,Utekáš predo mnou?" Zastala som. ,,Nie, niečo som si zabudla v izbe." Odsekla som a ani sa na neho nepozrela. Nestál mi za to, ublížil mi. No on ma chytil za ruku a pomaly ma k sebe otočil. Chcela som si vytrhnúť svoju ruku z jeho zovretia no nedovolil mi to. A tak ma jeho dotyk pálil aj naďalej.  ,,Čo chceš Derek?" Opýtala som sa ho keď som konečne nazbierala odvahu. ,,Porozprávať sa, boli sme najlepší priatelia a-" ,,Máš pravdu, boli sme. Minulý čas. No ty si bez jediného slova odišiel práve vtedy keď som ťa najviac potrebovala." Vytrhla som sa mu zo zovretia a otočila som sa na odchod. 

,,Jeden pohárik. To je všetko o čo ťa žiadam. Kým ho vypiješ, ja poviem všetko čo chcem a už ti dám pokoj." Povedal a ja som znovu zastala. ,,Jeden pohárik?" 

,,Sľubujem ti. Kľudne ti kúpim aj džús, len chcem aby si ma na chvíľu vypočula." Hlesol a ja som nakoniec prikývla. 

Hádam nebude chyba ak si ho predsa len vypočujem. Kto povedal, že na to musím aj reagovať? Nech si povie čo chce a dá mi pokoj. A pohárik mi padne dobre.

No to som ešte nevedela ako katastrofálne ten jeden pohárik dopadne....  

Zdravím! 🤗 Som tu znova a hlásim sa s novým príbehom. Idete do toho so mnou? 😃 Hádam začiatok aspoň trošku zaujal, vaša Veroncek_Ka 🙂