Ona a On (Dokončené)

Single Lady

Zatiaľ som nažive tak vám prajem príjemné čítanie 😅 🤗 

,,Pustite ma za ňou, potrebujem s ňou hovoriť!"
,,Ale ona s tebou nie, je mi ľúto chlapče, ale mal by si odísť. Nechce ťa vidieť." Počula som Ernesta ako vyháňa Dereka. Už sú to dva dni čo som preč z nemocnice a už je to druhý deň čo sa sem Derek snaží dostať. Ako Ernest sľúbil, odovzdal naše rozvodové papiere potrebným ľudom a tak sa začal náš rozvod. 

Stála som na schodisku a sledovala Derekov zúfalý pohľad a nemú prosbu nech ho pustia ďalej, nech s ním hovorím, no ja som s  ním skončila. Nemám mu čo viac povedať. To čo akože začalo skončilo a my sme opäť len dvaja cudzí ľudia. O dva dni nadobro odchádzam z tohto mesta a nikdy sa sem nevrátim, už sa neuvidíme. 

,,Fayla!" Ozval sa domom jeho výkrik, no ja som sa ani nepohla a so svojej skrýše som sledovala jeho smutnú tvár. V jednom momente by som si myslela, že to myslí vážne, no po tom všetkom mu neuverím ani slovo. 

Keď sa napokon za ním zavreli dvere, akoby sa vo mne niečo zlomilo.Vystrela som sa a s trasúcimi sa kolenami som zišla dole za Ernestom. ,,Bol tu." Povedal a pokrútil hlavou. Jasné, neschvaľoval moje rozhodnutie ohľadom Dereka, ale nepresvedčí ma aby som sa rozhodla inak. 

,,Viem, videla som ho." Hlesla som a rukou si prehrabla dokonalo upravené vlasy. 

,,Fay, vieš, že ťa mám rád ako vlastnú dcéru, ale načo je toto dobré? Obaja sa len zbytočne trápite." ,,Nechcem sa o tom znovu baviť, svoje dôvody som ti už vysvetlila a tým to končí. Rozhodla som sa a nič to nezmení. O dva dni odtiaľto odídem a všetkému bude nadobro koniec. Už sa s ním viac nestretnem. " Rozhodila som rukami a snažila sa nedať na sebe poznať rozrušenie, no Ernes ma poznal až pridobre no len nadomnou pokrútil hlavou a viac nič nepovedal.

,,Auto je nachystané." Objavil sa vo dverách šofér a ja som si vzdychla. Zo stolíka som si vzala kabelku, na oči si dala okuliare a vyšla von. Ernest nasledoval môj príklad a spoločne sme nasadli do auta a vydali sa smerom k miestnemu cintorínu. Dnes má totiž pohreb moja matka. Derek zariadil všetko okolo toho, za čo som mu nesmierne vďačná, lebo sama by som to nedokázala. Aj keď mi ublížil, za tento skutok som mu pripísala plusový bod. 

Cesta bola tichá, ani ja ani Ernest sme nepovedali ani slovo a keď auto zastalo na parkovisku, cítila som ako sa mi začínajú triasť ruky. Nemala som ju rada, ale bola to moja mama. Opatrne som vystúpila z auta a snažila sa nedať na javo, že sa mi trasie celé telo. Nebolo tu veľa ľudí, keďže moja mama nemala priateľov, no zazrela som tu pár susedov ktorý nerozhodne postávali bokom. 

,,Pripravená?" Ozval sa pri mne Ernest a položil mi ruku na plece. ,,Nie, ale to je jedno. Poďme nech už to je za mnou. " Šepla som a vykročila dopredu. 

Pri pohľade na zavretú rakvu mi v krku navrela hrča a nedokázala som ani prehltnúť, nie to ešte niečo povedať a tak som tam len stála a počúvala slová kňaza, ktorý mal smútočnú reč a zvierala Ernestovu ruku. Neplakala som, no nepríjemný pocit neopúšťal moje telo. 

Nebol to žiadny zdĺhavý pohreb, za čo som vďačná. Keď začali púšťať truhlu do zeme,akoby sa vo mne niečo prebudilo a keby ma Ernest nedržal skončila by som na zemi. ,,Pokojne, poď." Šepol, pevne ma objal a vykročil so mnou k jame. 

Tŕň z ruže, ktorú som držala v rukách sa mi zapichol do prsta a zjavila sa na ňom kvapka krvi. Chvíľu som naň len hľadela, no následne som len potriasla hlavou a hodila ružu dole do jamy. 

,,Zbohom." Šepla som a po líci mi stiekla slza. 

Nasledujúce slová o úprimnej sústrasti som skoro ani nevnímala, len som prikyvovala a hľadela pred seba. Za posledné tri roky tu mám pochovaných dvoch členov rodiny. Brata a mamu. Jamesov hrob je o niečo ďalej no aj tak som na neho odtiaľto mohla dovidieť. Keď som tam premiestnila svoj pohľad, zovrelo mi hrdlo, pretože pri jeho hrobe stál Derek. 

Zhlboka som sa nadýchla a odvrátila pohľad. Nechcem sa trápiť viac než je potrebné a tak som sa obrátila k Ernestovi s prosbou aby sme už šli. Chápavo sa na mňa pozrel a prikývol. ,,Bude to dobré." Povedal a kývol smerom k Derekovi. Ešte naposledy som sa pozrela tým smerom, no už tam nestál. Len na Jamesovom hrobe ležali čerstvé kvety ako spomienka, že tam bol. 

,,Ešte stále to môžeš zmeniť, stále je čas." ,,Viem, že je Ernest, ale čo keď ja proste nechcem? Nemám právo byť aj ja aspoň raz v živote naplno šťastná a nájsť osobu ktorá ma bude milovať rovnako silno ako aj ja jeho?"  ,,A čo keď si ho už našla, len si to odmietaš pripustiť?" ,,Možno máš pravdu, no po tom všetkom si nie som istá svojími citmi k nemu." Povedala som a vykročila som k autu.

,,A čo keď ja som si absolútne istý svojími citmi k tebe?" Ozvalo sa za mnou a mne v tele stuhla každá kvapka krvi. ,,Derek nezačínaj." Šepla som no ani som sa k nemu neotočila. Vedela som, že pri pohľade na neho by som bola schopná v sekunde mu skočiť okolo krku.,,Prečo Fay, myslel som si-" ,,Je jedno čo si si myslel. Je koniec! Netreba to už viac rozoberať. Čo bolo,bolo. Teraz je to však iné a ja sa do minulosti už nechcem vracať tak mi láskavo daj pokoj a nepleť sa mi znovu do života!" Povedala som o čosi hlasnejšie než som chcela na čo sa za nami otočilo pár hláv. 

,,Pozri Fay, nechcem robiť cirkus, ale nechcem ťa znovu len tak stratiť." ,,Už je neskoro, stratil si ma." Šepla som a nastúpila do auta. Keď sa za mnou zavreli dvere, ani som hlavou neotočila k oknu, len som tvrdohlavo pozerala pred seba, odmietajúc akýkoľvek pohľad na neho. Keď nastúpil aj Ernest a auto sa konečne pohlo, počula som za sebou zmučený výkrik a moje srdce sa rozpadlo na najmenšie kúsky.Ale môžem si za to sama. Mám to čo som chcela. Cesta domov trvala kratšie a než som sa nazdala, už som vystupovala z auta pred Ernestovím domom. Ten okolo mňa bez slova prešiel a ja som ho chápala. Chcel pre mňa len to najlepšie a tento môj krok bol asi moje najhoršie rozhodnutie v živote. Potrebovala som sa napiť niečoho tvrdého, čo by aspoň na malý okamih otupilo moju myseľ a tak som zamierila do obývačky kde mal Ernest svoje zásoby koňaku.  

,,Pani, toto vám pred chvíľou doručili. " Ozval sa za mnou hlas jednej zo služobných a s kývnutím hlavy som si od nej prevzala obálku a otvorila ju. Očami som prelete text a potom ešte raz, ale to som si to už dôkladne prečítala a smutne sa usmiala. ,,A je to." Šepla som do prázdnej obývačky pričom som si naliala poriadnu dávku hnedej tekutiny do pohára a posadila sa.

V rádiu som začula hrať pesničku Single Ladies od Beyoncé a pri tejto absurdnej situácií sa mi chcelo smiať. Nuž, je to tak.

 Som single lady.