Ona a On (Dokončené)

Tvoj problém, nie môj..

Stále neverím tomu, že sa to naozaj deje. Až keď auto zastalo pred bránou jeho domu,som pochopila, že sa z tohto už tak ľahko nevyvlečiem.  Včera po tom čo ten debil opustil môj byt som zavolala Roberta aby mi poradil čo mám robiť. No na moju smolu,on s tým debilom súhlasil. Že vraj sa v tejto situácii nedá robiť nič iné ako začať spolu bývať. Asi zmením právnika. 

Lenže asi majú pravdu. Obaja chceme niečo čo mohlo byť dávno za nami, keby mal pán múdry rozum, no teraz kvôli nemu musím znášať spoločné bývanie. Takto v jeho dome za ten mesiac zošaliem. 

Auto zastalo pred veľkou bránou a mne padla sánka dolu. Nie z toho, že ten dom za bránou vyzeral ako z rozprávky ale z toho, že pred bránou stála kopa ľudí s fotoaparátmi. Novinári. ,,Kristepane!" Vzdychla som si a otrávene sa oprela do sedačky. Konečne sme sa pohli ďalej a brána za nami sa zavrela. 

,,Vitajte, pani." Povedal šofér a otvoril mi dvere. Niečo som zamrmlala a vzala si do ruky kufre a vybrala sa k domu. ,,Pani, nechajte. Ja vám tie kufre zoberiem." ,,Ďakujem, ale odnesiem si ich sama." Povedala som a pohla sa ďalej. Vstúpila som dnu a zostala som prekvapene stáť. Na to, že je to dom chlapa to tu vyzerá úžasne. 

,,Ako vidím, rozhodla si sa správne." Ozvala sa za mnou a ja som sa prudko otočila.  ,,Nemala som na výber, keďže ťa chcem mať čo najrýchlejšie z krku." Uškrnula som sa na neho. ,,Nemaj strach, tá nechuť, že tu si je obojstranná." Povedal a ja som sa k nemu priblížila. ,,Och, nehovor. Takže nechuť? A čo tak dobrodružstvo?" Opýtala som sa a hneď na to sa rozosmiala. ,,Bože, keby si sa videl!Ten tvoj výraz..." Smiala som sa. ,,Prestaň. Keby ťa to zaujímalo, tam v ľavo je kuchyňa, potom hneď vedľa je obývačka.  Hore na poschodí, tretie dvere v pravo tam je tvoja izba. Ľavá strana je moja, izba, kúpeľňa a pracovňa takže tam nelez. Je ti to jasné?" ,,Rozkaz." Povedala som a vydala sa hore. Nemala som totižto chuť  sa s ním baviť.  Tretie dvere v pravo?  To si robí srandu! Na tých dverách totižto bol nápis "ženuška" Nahnevane som ho strhla a zhodila na zem. Robím neporiadok? No a čo!  Vošla som dnu a treskla za sebou dverami. Izba bola pekná, to sa musí uznať. Veľké okná,priestranná, obrovská posteľ. 

Kufre som dala do kúta, ich vybaľovaním sa budem trápiť neskôr. Vzala som si do ruky mobil a rozhodla sa napísať Care.

Pre Cara : Je to tu ako v rozprávke, to sa musí uznať. Lenže princezná je vo väzení a strážia ju hladní draci. Xx.Fayla

Odoslané. Som si istá že porozumie. Od včera keď vyšiel ten článok v novinách nemám pokoja. Všade kam sa pohnem sa za mnou otáčajú ľudia a ukazujú na mňa prstom. Preboha však nie som žiadna celebrita. Som len žena riaditeľa banky,tak čo je na tom? To, že je to najžiadanejší chlap Yorku je už iná vec ale aj tak. Tak je ženatý a čo? Prečo kvôli nemu robia také haló?

Zazvonil mi mobil a to ma prebralo zo zamyslenia.  

Od Cara: Joj, zlatko, nezávidím ti. Dnes sa vidíme? X)

Odpísala som jej, že bohužiaľ nie a vybrala sa dole do kuchyne.Dnes som ešte nič nejedla a už bude skoro obed tak hádam sa tam pre mňa niečo nájde.  Zabočila som do dvier kde sa mala nachádzať kuchyňa a oviala ma úžasná vôňa.  Slastne som vzdychla na čo sa ozval môj žalúdok. ,,Dobrý deň slečna, pomôžem vám?" Otočila som sa za hlasom a zbadala som staršiu pani.  ,,Dobrý deň. Chcela som sa len spýtať či by sa našlo pre mňa niečo na jedenie." ,,Ale jasné slečna, určite. Smiem sa spýtať, kto ste?" ,,Nie slečna, ale pani Anna." Ozval sa Derek a ja som si otrávene vzdychla.  ,,Anna, toto je moja manželka Fayla. Fayla toto je moja gazdiná Anna." Predstavil nás a Anne sa rozšírili oči. ,,Och prepáčte pani. Nevedela som-" ,,To je v poriadku, však sa nič nestalo."  ,,Mrzí ma to, pani." ,,Anna, to je dobre." Pristúpila som k nej a chytila ju za ruky. Keď sa na mňa usmiala, proste som jej úsmev musela opätovať.Možno som nasraná na Dereka ale nemusím byť zlá aj na nevinných zamestnancov. ,,Ste tak krásna. Veľmi sa k nášmu pánovi hodíte." ,,Eh, ďakujem." Povedala som, zatiaľ čo on tam stál a pozoroval ma. ,,Obed ešte nie je hotový, no ak vydržíte, do pol hodiny bude všetko pripravené." ,,Nerobte si so mnou starosti. Mne postačí aj nejaké ovocie. Ešte si musím niečo vybaviť." ,,Poriadna strava prispieva k zdraviu, a musíme si vás vykŕmiť." Zasmiala sa a ja s ňou. ,,Naozaj vám ďakujem, no nabudúce. Nehnevajte sa na mňa. Ale vonia to naozaj úžasne, tak ak mi z toho odložíte na neskôr budem rada." Povedala som a zo stola si uchmatla jablko. ,,Keď ste to vy pani, určite vám odložím." Usmiala sa na mňa za čo som jej poďakovala. ,,Pá zlato." Adresovala som Derekovi a keď som prechádzala okolo neho dala som mu bozk na líce. Neviem koho to zaskočilo viac. Či mňa alebo jeho, no radšej som to nechala tak a vybrala sa ku dverám.  ,,Zase ty?" Počula som známy hlas a na tvári sa mi objavil široký úsmev. ,,Ian, vyzeráš dobre." ,,Ty ma sleduješ?" Opýtal sa a ja som sa zasmiala. ,,Prečo myslíš?" ,,Lebo sa vždy objavíš na mieste, kde ťa najmenej čakám." ,,Nuž zvykaj si. Momentálne tu bývam takže ma budeš vídať častejšie. " ,,Ty? Tu?! To je dobrý žart." ,,To nie je žart, ale krutá pravda. Je to moja manželka." Objavil sa pri nás Derek. ,,Ona? Nehovoril si, že tvoja žena sa volá Fayla?" Opýtal sa a skákal pohľadom z neho na mňa. ,,Však ona je Fayla!" Zavrčal a Ian a zatváril ešte zmätenejšie. ,,Ale-" ,,Fayla Sophia Swanová- dočasne Faithová." Usmiala som sa na neho a on sa uškrnul.  ,,Takže stredné meno, dobrý ťah." Prikývol a ja som sa pohla k dverám.

,,Ale ale, vybrala si sa niekam?" Zastavil ma Derekov hlas a než som sa stihla nazdať stál vo dverách a odmietal sa odtiaľ pohnúť.,,Idem von ako som pred chvíľou povedala, tak ma láskavo pusti." ,,Dnes nikde nejdeš. Vonku stoja novinári a čakajú na tvoj chybný krok. Niečo doserieš a zajtra to budú vedieť všetci. " ,,Uhni mi z cesty." Zavrčala som, keď sa stále odmietal pohnúť z dverí. Na Iana som skoro zabudla, no potom si si všimla, že nás zaujato pozoruje." ,,Ako som povedal, nikam nejdeš. A keď sa niekam vyberieš, niekto ťa bude sprevádzať, Nedovolím ti pošpiniť moje meno." Povedal a otočil sa na odchod. ,,Dočerta Derek, nemôžeš ma tu držať ako v nejakom väzení. Mám právo sa slobodne pohybovať. Ak tu mám byť celý mesiac zavretá tak sa scvoknem. " Vybuchla som. ,,Tak to je tvoj problém, nie môj, zlatko. A ver mi, cez tie dvere sama neprejdeš." Povedal a spolu s Ianom sa odobrali na poschodie. Však ty počkaj , možno sa ti teraz podarilo vyhrať, ale jedná malá výhra nič neznamená.. Predtým to bola len hra, no teraz, teraz si začal vojnu. A ja nikdy neprehrám! Moje víťazstvo bude stáť za to. Počkaj Derek Faith. Konečne budeš mať tú česť zistiť,kto tvoja drahá manželka je.

Taká kratšia a vlastne o ničom časť,ale aj také musia byť 🤗 Veroncek_Ka