Ona a On (Dokončené)

Kamaráti vs. zabijem ťa

,,Zabijem ho!" 

,,Derek, prosím ťa, hlavne nikoho nezabíjaj preboha. Nechaj to tak, nestojí za to." Povedala som a snažila som sa ho zadržať aby sa nerozbehol za Robertom a nespravil niečo čo by potom len ťažko naprával. ,,AKO to môžem nechať len tak?!" Skríkol a mňa mierne trhlo do strany. Všimol si to. ,,Fayla." Vzdychol si a objal ma. 

,,Prosím, nerieš to." ,,Ale-," ,,Žiadne ale. Čo sa stalo sa už nedá vrátiť späť a ty nepotrebuješ aby si mal kvôli nemu problémy."

,,Si moja manželka, nemám ťa brániť a chrániť?" ,, Tak zrazu som tvoja manželka?" Rýpla som si no očividne som to robiť nemala, lebo dosť nepekne na mňa pozrel. ,,Sorry" Zvolala som skôr než stihol čokoľvek povedať.

,,Dobre uznávam, nechovám sa ako dokonalý manžel, aj ten začiatok bol všelijaký, ale čo keby sme sa cez to skúsili preniesť a začali by sme od znova s čistým štítom?" Opýtal sa zrazu a mne tým dokonalo vyrazil dych. 

,,Kamoši?" Opýtala som sa opatrne a on prikývol. ,,Kamoši a pre verejnosť manželia. Potrebujem aby sme to ešte chvíľu udržali v tomto štýle a veľmi by som ťa prosil a bol ti vďačný keby si to vydržala a pokračovala v tomto so mnou." Povedal a ja som sa zamyslela. Dokážem s ním byť znovu kamarátka a chovať sa k nemu normálne? Ublížil mi a nezachoval sa ku mne pekne,no to už bolo dávno a momentálnu situáciu a to ako sme spolu začali mám na svedomí vlastne aj ja.

,,Dobre Derek. Pokiaľ táto fraška neskončí, budem akože vzorná manželka." Odpovedala som a ani sama som neverila slovám, ktoré som vyslovila.  Videla som, že chce niečo povedať, no prerušil ho zvuk môjho mobilu. Otrávene som ho vytiahla z vačku a pozrela sa kto zas otravuje, no keď som si všimla, že mi volá mama, najradšej by som ten telefón vyhodila. Fakt nechápem prečo som si ešte vlastne nezmenila číslo. Potriasla som hlavou, zrušila som hovor a telefón dala na stolík.

,,Ty si zrušila svoju mamu?" Opýtal sa neveriaco a ja som ho chápala. Boli časy keď som sa mame neodvážila ani len povedať nie a všetko som radšej do bodky plnila, nechcela som totiž dostať ďalší z mnoho úderov. No od vtedy ubehli už skoro tri roky a časy sa zmenili, ja som sa zmenila.

,,Hej, zrak ti ešte slúži." Odpovedala som ironicky a pristúpila som k svojej dočasnej skrini. ,,Wau." ,,Žiadne wau. Keď ma vyhodila na ulicu bez jediného centa bolo jej úplne jedno čo so mnou bude, no teraz, keď som pri peniazoch tak si zrazu spomenula, že má aj dcéru.." 

,,To som nevedel." Povedal potichu a ja som sa na neho otočila. ,,Veľa vecí je inak, než si pamätáš." ,,Čo sa stalo?" Opýtal sa a uprel na mňa ten svoj slávny pohľad. ,,To je jedno." Mávla som nad tým rukou, no on to nenechal tak. ,,Fayla, naozaj ma to zaujíma. " 

,,Nuž v skratke povedané, po tom čo sa dozvedela, čo sa stalo vo Vegas, ako som sa tam chovala a že som sa vrátila vydatá bolo pre ňu moje veľké zlyhanie a to že som sa vrátila aj bez manžela bol koniec. Dostala záchvat a vyhodila ma z domu s tým, že tak sa jej dcéra nechová, že ja už nie som jej dcéra a nechce ma už nikdy vidieť, že sa nemám vracať. Skončila som na ulici iba v tom, čo som mala práve na sebe a pri sebe. A aby dokázala, že to myslí vážne na druhý deň hneď ráno som videla ako prišli a menili zámky na dverách." Pokrčila som plecami a zahnala som nepríjemné spomienky naspäť do kúta.

,,To nemyslíš vážne." Hlesol a neveriaco na mňa pozeral. ,,Pripadám ti, že žartujem?" ,,To nie, len sa mi tomu nechce veriť. Poznám tvoju mamu a toto sa na ňu vôbec nepodobá." 

,,Oprava, poznal si moju matku. No po tom ako zomrel James sa úplne zmenila, bola ako vymenená a všetko mi dávala za vinu. "Obrátila som sa k oknu pretože som sa na neho už nedokázala pozerať, bála som sa, že by si všimol tú bolesť čo sa mi musela zračiť v očiach. 

,,Kde, kam si šla?" Opýtal sa ma opatrne. ,,K tebe." ,,Ku mne?" Opýtal sa neveriaco a pokrútil hlavou. ,,Ako nie priamo k tebe keďže som nevedela kde si ani nič iné. Šla som do tvojho starého domu, keďže tam nikto nebýval bol prázdny. Všetko fungovalo a ja som mala aspoň nejaký úkryt." 

,,Nechcel som ho predať, nechal som si ho a platil energie aj vodu aj keď som vedel, že sa tam už nevrátim. No v živote by som si nebol pomyslel, že tam niekto býva. Bol zamknutý, brána zaistená-" 

,,Ale no, dobre vieš,že mne takéto veci nerobia problém." Zasmiala som sa aj keď v hlase som nemala ani trochu dobrej nálady. 

,,Prepáč ale nemám náladu sa ďalej baviť na túto tému. Je to minulosť a nechcem si pripomínať, to že sa ku mne každý obrátil chrbtom." Vrátane teba. Dodala som v duchu.   

,,Fayla a čo keby sme ju šli dnes navštíviť, spoločne?" Opýtal sa a ja som stuhla. 
,,Do toho domu som nevkročila tri roky a rozhodne to teraz nemienim meniť."Zavrčala som.  ,,Ber to tak, že keď ťa uvidí šťastnú s manželom po boku bude to pre ňu šok. Dokážeš jej, že ju nepotrebuješ a si silná aj bez nej." Jeho slová sa mi preháňali hlavou a nejaká časť mňa si uvedomovala, že má pravdu. Vrátila by som jej tým úder a možno by ma konečne nechala na pokoji.  

,,Stále to nepovažujem za dobrý nápad." ,,Ale ja áno. A aspoň zistíš čo sleduje tými telefonátmi. "

,,Derek nie. Zaprisahala som sa, že s ňou už neprehovorím a že nevojdem do toho domu."

,,A keď tam pôjdem len ja?" Prudko som sa k nemu otočila a zazrela na neho.
,,To neurobíš!" 
,,Prečo nie?"
,,Pretože si to neželám. Nevravel si pred chvíľou, že by sme mohli skúsiť začať od začiatku? Tak láskavo sa to nesnaž pokaziť hneď teraz. Neprajem si aby si tam chodil."
,,Čoho sa tak bojíš?" Opýtal sa a ja som ostala nemo stáť pretože sa trafil do čierneho.

To, že by som videla matku a prehodila s ňou pár slov by som ešte prežila. Ale nechcem tam ísť kvôli spomienkam. Bojím sa toho, že keď tam vkročím vynorí sa mi všetko čo som tam zažila, vybavia sa mi spomienky na brata, na tie pekné chvíle, ale aj na to čo sa odohralo potom keď zomrel. 

,,Nebojím sa ničoho." Odpovedala som, pretože nechcem aby ma videl slabú. Aby ma  ktokoľvek videl slabú. Tvrdo som si vybojovala svoju povesť nezlomnej ženy, ktorú nič nerozhádže a nezničím to jednou sprostou návštevou.

,,Tak keď sa nebojíš, vyzývam ťa aby si tam šla." Uškrnul sa na mňa a ja som ho mala chuť zabiť. 
,,Týmto si si podpísal vlastnú smrť môj drahý manžel!" Zavrčala som, pričom som dodala dôraz posledným slovám. 

,,A teraz láskavo opusť moju izbu, musím sa totiž obliecť nech mamička vidí aká dáma sa zo mňa stala." 

Ahojte, hádam sa vám nová kapitolka páčila, budem rada za každú reakciu 🙂 🤗 Zároveň vám chcem oznámiť, že na mojom profile vznikol (áno už zasa 😂 ) nový príbeh s názvom KISS ME, Pleas!  Dosť mi na tom príbehu záleží a bola by som rada keby ste ho očkom / dvoma kukli 😁 Bola by som Vám nesmierne vďačnááááááá 
S pozdravom Veroncek_Ka 🙂 🤗