Ona a On (Dokončené)

Zavolala by som ho, lenže je mŕtvy

Marodenie ma tú výhodu,že som doma a mám čas na písanie 😂 Príjemné čítanie 😘

,,Vieš brácho, chýbaš mi. Veľa vecí sa zmenilo a ja už ani neviem kto som. Potrebujem ťa tu viac než kedykoľvek predtým. Vlastne ako ťa poznám, nad celou touto situáciou by si sa bol zasmial. No aby si bol v obraze asi by som ti to mala povedať od začiatku. Ešte som sa ti s tým nepochválila, vlastne som na to chcela zabudnúť, no tak nejako sa to nedá. Pamätáš si ako som ti tu prišla povedať, že naši ma pustili so Sarah do Vegas na tú jej rozlúčku? No tak bolo to tam úžasné, lenže som tam stretla jeho. Keď som ho tam uvidela stáť, zbabelo som odtiaľ ušla. To sa na mňa aj podobá, však? No ide o to, že on ma našiel. Tak nejako ma presvedčil, že nech s ním zájdem na pohárik a nech si ho vypočujem, že potom mi dá pokoj. Šla som, ako inak. Predsa len sme boli kamaráti a keby sa vtedy nebol len tak vyparil.. no späť k Vegas. Ide o to, že už dva roky som vydatá. Veril by si tomu? Veľa si z tej noci nepamätám, no ráno som sa zobudila s prsteňom na prste a sobášnou listinou na vankúši.  On tam však nebol. Znovu zmizol a nechal ma tam samú. Vlastne, nechal tam odkaz, že po polroku sa tá somarina zruší, že ma bude kontaktovať. Budeš prekvapený ak poviem, že sa tak nestalo? Ja som nebola. Tak nejako som tušila,že nepríde a nezruší to. A vlastne vtedy začala aj moja zmena, vieš? Už nie som to malé dievčatko, ktoré si poznal. Veľa ľudí mi ublížilo a ja som sa rozhodla to zmeniť. Naši ma takpovediac vyhodili z domu, po tom čo zistili, že som vydatá. Povedali mi,že nech si idem teda za svojím mužom. Vtipné na tom bolo, že som ani nevedela kde je. No to ich nezaujímalo. A tak som teda šla. Stále bývame v Yorku, ja a aj oni. No sme na opačných koncoch, dosť ďaleko od seba. No tým sa stala Fayla Swanová oficiálne mŕtvou. Zrodila sa z nej nová žena.  Veľa ľudí y i mne povedalo, že som mrcha, nehádam sa s nimi, pretože je to pravda. Nehanbím sa za to. No naspäť k Derekovi. Keď sa mi ho nedarilo nájsť, najala som si právnika. Inak brácho dík, za tvoje peniaze? Zaujímalo by ma odkiaľ si mal tak obrovskú čiastku a prečo si ich prepísal na mňa. No to sa asi nedozviem, však?

Robert, ten právnik mi veľmi pomohol. Našiel Dereka a ten tie papiere do teraz odmietol podpísať, a tak som to chytila do vlastných rúk. No a tak nejako sme spolu uzavreli dohodu, že na mesiac ešte budeme manželia a potom to konečne podpíše. Lebo vraj má teraz dôležitý biznis a nehodí sa mu aby ho ohovárali a tým mu to všetko padlo. No nejako sa to dozvedela verejnosť a bum! Skončila som v jeho dome a pre verejnosť sa musíme hrať na šťastný pár. Je to pritiahnuté za vlasy, však? No pre svoju slobodu spravím čokoľvek. Nechcem aby ma niečo spájalo s mojím starým ja. Chcem konečne žiť, bez toho aby mi niekto hovoril ako sa mám  chovať."  Utrela som si slzu čo mi stiekla po líci a pozrela sa na bratov hrob. Dnes sú to presne tri roky od toho čo umrel. V jeden večer som ho objímala a ráno už nebol. Priala by som si aby som ho mohla mať späť, mať viac času na to aby som s ním mohla byť. On bol totižto ten vysnený brat akého som si mohla priať. ,,Chýbaš mi James." Šepla som a postavila sa zo zeme. Pozrela so sa na mobil a našla si sedem zmeškaných hovorov a tri správy. Všetko od Dereka. Ako inak. Porušila som jeho zákaz vychádzania.  No on povedal, že neprejdem cez vchodové dvere. O okne na mojej izbe nič nehovoril. Usmiala som sa,keď som si spomenula ako sa som sa trepala von cez okna. To, že som bola na poschodí netreba pripomínať. 

,,Ešte prídem James. Nikto ma neoberie o to aby som za tebou mohla prísť." Povedala som a vybrala som sa späť cestou ktorou som sem prišla. Rukami som si pošúchala holé plecia, pretože sa ochladilo. Keď som opúšťala izbu bol obed a teraz je skoro pol piatej, päť hodín kým prídem do toho väzenia. Nečakala som, že sa zdržím tak dlho, ale padlo mi dobre sa niekomu konečne vyrozprávať. Cara je síce fajn kamarátka, ale on by to nepochopila. Nik nechápe to ako sa naozaj cítim. Možno som odporná mrcha, ale kto by nebol po tom všetkom čím som si prešla. Najlepší kamarát ma opustil po jednej chybe čo sa stala, v čase keď som ho najviac potrebovala. Nie aby sme sa o tom čo sa stalo porozprávali a zasmiali sa na tom, hodili to za hlavu, nie. On bez slova odišiel. A v ten deň sa dozvedieť,že môj brat už nie je... Bolo toho na mňa moc. 

Prekvapene som zastala pred bránou jeho domu a až teraz si uvedomila ako mi tá cesta rýchlo ubehla. Chvalabohu, už tu nikto nestál, takže som mala voľnú cestu až k domu.  

,,Kde si bola?" Opýtal sa ma len čo som prekročila prah dverí. ,,To nie je tvoja vec." Chcela som pokračovať do izby lenže, ten debil ma schmatol za ruku a odmietal ma pustiť. ,,Mala by si si uvedomiť, že odteraz ťa všade budú sledovať, takže by si si mala dávať dobrý pozor na to s kým si a čo robíš. Takže kde si bola?!" ,,Ver mi uvedomujem si to,viac než si myslíš. A ako som povedala nie je to tvoja vec!" ,,Nebudem sa opakovať, kde si bola?" ,,Fajn. Takže keď sa už nebudeš opakovať, mohol by si ma pustiť, chcem ísť do izby." Prečo ma nemôže nechať na pokoji? Aspoň dnes? Mám čo robiť aby som sa zas nerozrevala, a on ma tu drží ako nejakého väzňa.  ,,Fayla. Povedz mi kde si bola a ja ťa nechám ísť." ,,Fajn!Keď to musíš vedieť, tak som bola za bratom!" ,,Za Jamesom?" Opýtal sa prekvapene na čo som sa zasmiala. ,,Neviem o tom, že by som mala ešte nejakého iného brata." ,,Prepáč." Povedal a pustil ma. Konečne. ,,Nevedel som, že je v meste. Dlho som ho nevidel, čo keby si ho niekedy zavolala sem? " Opýtal sa a mne po chrbte prešiel mráz. On to nevie. ,,Dlho? Presnejšie sú to tri roky, nemyslíš?" Opýtala som sa ho a cítila som ako sa mi slzy tlačia do očí. Nie, ešte nie. Musím byť silná! Hovorila som si v duchu. Nesmie vidieť, že nie som tak silná ako sa tvárim. ,,Ehm, máš pravdu. Tak zavoláš ho sem?Napríklad dnes alebo zajtra? Večer by som mal mať voľný." ,,Vieš Derek, ja by som ho aj zavolala, lenže James je už tri roky mŕtvy!" Povedala som a rozutekala sa do izby. 

Aj keď je to tak dávno, stále to bolí. Stále mám pred očami to, ako ho zasypávali hlinou a môj veľký brat už viac nebol. On, James bol jediný komu na mne naozaj záležalo a ja som o neho prišla. V tom období som si myslela, že sa už nič horšie nemôže stať, no stalo sa. A dokonca presne v ten istý deň. DOSŤ! Nebudem myslieť na minulosť, aj tak to nemá cenu. Na čo si pripomínať všetko to zlé? Aj tak ma to nikam nedostane. Prešla som si tým a je. Hotovo. Nie je sa o čom baviť. Však ľudia umierajú denne. Dnes som tu, zajtra nemusím... Neveselo som sa zasmiala, no skôr to pripomínalo zvuk nejakého raneného zvieratka. 

Na dvere sa ozvalo jemné klopanie no ja som zostala ticho. Nemám na nikoho náladu.Presnejšie na neho.  Pretrela som si oči a potichu som prešla ku dverám.  Vedela som,že je stále tam aj keď bol ticho. Priam som cítila jeho prítomnosť. Chvíľu som mala nutkanie otvoriť, no rýchlo som to zavrhla. Počula som ako si vzdychol a potom sa ozvali len kroky.

 Odišiel.