Ona a On (Dokončené)

Žena vs. Sekretárka

Áno,áno žijem no nič nestíham, ale konečne som niečo pridala, tak príjemné čítanie :)  (Som tak unavená, že ani neviem, čo tam je popísané, tak za chyby sa veľmi ospravedlňujem.) 

Ráno som sa zobudila na to,že mám málo osobného priestoru, čo bolo pri mne nezvykom. Prudko som sebou trhla z nepríjemného pocitu,no potom som akoby zamrzla keď som si uvedomila čo sa vlastne deje. Opatrne som sa otočila na bok a všimla si Dereka, ktorý sa usmieval so spánku a ruku mal okolo môjho pása. Pri pohľade na neho som sa  musela usmiať a mala som túžbu odhrnúť mu vlasy čo mu padali do tváre no rýchlo som sa spamätala a ovládla sa. Keď mi hlavou prebehli myšlienky na to čo sa dialo v noci nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Vyspala som sa s ním. Jednoduchá vec, inokedy by som sa nad tým ani nepozastavovala keďže vyspať sa s niekým bol môj život, môj únik od problémov, no teraz to bolo iné. On bol kedysi môj kamarát, momentálny manžel na papieri a nie niekto z klubu koho viacej neuvidím.  Budem ho stretávať ešte veľa razí a to mi naháňa strach. Včera som sa nad tým nepozastavovala, konala som proste impulzívne a nechala pocitom voľnú cestu. No teraz keď tu sedím v jeho tričku a pozerám na neho telom mi panuje strach s toho čo bude. 

,,Bože, ja som sprostá!" Šepla som a dala si hlavu do dlaní, no keď som vedľa seba ucítila pohyb,srdce mi na chvíľu vynechalo úder. Opatrne som sa na neho pozrela a keď aj naďalej spal,len som si vydýchla. Jemne som ho chytila za ruku a snažila sa ju dať zo mňa dole bez toho aby som ho zobudila.Keď sa mi to podarilo, rýchlo som vstala z postele a doslova som utiekla z jeho izby. 

Keď sa za mnou zabuchli moje dvere,až vtedy som si vydýchla. Viem, že to čo sa stalo sa nedá zmeniť ani zobrať späť a popravde ani toho neľutujem, bolo to niečo úžasné  a keby bol môj manžel tak ho od seba ani nepustím, no on ním nieje. Nie naozaj. 

Vzdychla som si a pobrala sa do sprchy, pretože by som sa mala zastaviť aj v práci a zistiť ako to tam funguje. 
Po rekordne rýchlom nachystaní som potichu opustila dom a ďakovala bohu, že sa Derek ešte nezobudil. Totižto ak by som ho teraz stretla, nie som si istá ako by som na neho reagovala. No to budem riešiť neskôr, teraz je prvoradá robota a tú som zanedbávala už dosť dlho. 

Do práce som sa dostala bez nejakých problémov a slušne pozdravila každého koho som stretla, nech sa nehovorí, že patrím k tým nepríjemným zamestnávateľom. 
,,Fayla, rada ťa vidím." Skočila mi do  cesty moja sekretárka a aj kamarátka, ktorá je na rozdiel od Tary dosť pokojná a nevinná, čo je oproti nám veľký rozdiel. Vlastne ani nechápem ako si my dve môžme rozumieť, no stal sa zázrak a ona je to moje rozumné ja.  ,,Aj ja teba Cel, mala si v mojej neprítomnosti veľa práce?" Spýtala som sa a pri tom si vykračovala do kancelárie. ,,A tak nie, klasika." ,,Zlatá, ďakujem ti. V poslednej dobe mám toho veľa a neviem čo skôr, takže si vážim, že mi pomáhaš." ,,To nič neni." Usmiala sa a mávla rukou, no ja som vedela, že ju moje slová potešili. No je to pravda, bez nej by táto firma bez mojej prítomnosti nefungovala. Je to moja pravá ruka, jediná osoba, ktorej v tejto firme verím. 

,,Donesiem ti kávu?" Spýtala sa ma a ja som sa na ňu blažene pozrela. ,,Že sa pýtam." Zasmiala sa a nechala ma osamote. 

***

,,A mne si vravela, že rovnaké priezvisko je len náhoda." Prišla do mojej kancelárie Celeste a hodila mi na stôl dnešné noviny. Nechápavo som na ňu pozrela,no keď som si všimla titulku na pol strany, krvi by sa vo mne človek nedorezal.

Totožnosť zistená!!

Tajomstvo odhalené! Záhadná manželka Dereka Faitha je Fayla F. momentálna riaditeľka Trewis corporation. Toľké roky tajností a načo to bolo dobré? Hanbí sa Derek za Faylu kvôli jej ľahkému chovaniu keďže je známa tým,že až priveľmi obľubuje mužskú spoločnosť? Je to dôvod....

Hodila som tie noviny na stôl a snažila sa pokojne dýchať. Niektorí ľudia už vážne nevedia čo od dobroty robiť a napíšu čokoľvek len preto aby boli zaujímaví.  

,,Keď to tajím mám na to asi aj nejaký dôvod. Bola to moja súkromná záležitosť, čin ktorý som vykonala bez rozumu,takže som ti nemala ani čo povedať. " Precedila som pomedzi zuby a v hlave mi prebleskla myšlienka, čo na to povie Derek. ,,Dočerta!" Hlesla som a zviezla sa na stoličku. ,,Fayla-" ,,Prepáč Celeste, ale teraz nemám náladu na nič. Prosím ťa dohliadni na to aby dnes všetko fungovalo tak ako má. Ja musím ísť niečo vybaviť." Povedala som skôr, než stihla niečo namietnúť a opustila kanceláriu a celkovo aj  budovu, no celý čas som jasne vnímala každý jeden pohľad čo sa mi zapichoval do chrbta. Prišlo mi zle z toho čo by teraz mohlo prísť. Či chcem alebo nie, onedlho budem určite musieť čeliť telefonátu mojich drahých rodičov, ktorí sa budú zrazu zaujímať o môj život a dávať mi rady o tom čo mám robiť a ako sa mám chovať. No ja o to nestojím, nech si zavolajú... skúsiť to môžu.  

Pomalým krokom som sa vybrala do toho osudného domu a banovala toho, že som nešla autom. Ľudia sa po mne obzerali a ukazovali na mňa prstom akoby som bola neviem kto. Vlastne som niekto. Som tá nehanebná manželka veľmi známeho človeka. No čo už, hrdo som sa vystrela a s hore hlavou som sebavedomo vykračovala chodníkom smerom domov.

Hlavou mi hmýrilo množstvo myšlienok a už len pomyslenie na to, čo sa dialo v noci mi spôsobilo zimomriavky po celom tele a musela som sa usmiať jak pripečená. Viem, že to nič neznamenalo, ale v Derekovom prípade to bolo teda niečo. Keby sme si udržali vzťah na báze kamaráti s výhodami nebola by som proti. Len tak bez citov spolu spávať a potom keď príde ten správny čas by sme to ukončili. 

Ukončili. Konečne po toľkom čase by podpísal tie papiere a bola by som voľná.  

Konečne som zastala pred domom a pozrela sa do okna kde mal on izbu. Okno mal otvorené, záves vial vo vánku a aj keď to nieje  možné, cítila som jeho vôňu. Opatrne som vošla dnu, nevediac akú má náladu a modlila sa za to aby sme sa mohli konečne normálne porozprávať. 

,,A ty si kto?" Ozval sa za mnou hlas a keď som sa otočila úsmev mi zamrzol. Za mnou totižto bola žena len v uteráku a z vlasov jej ešte kvapkala voda.  ,,To by som sa mohla spýtať aj ja." Povedala som navonok pokojným hlasom,no vo mne to vrelo. Mala som chuť chytiť ju za tie jej umelé vlasy a otrepať jej hlavu o najbližšiu stenu. 

,,Ari sprav aj mne kávu." Ozval sa z hora Derekov hlas a tým mi prerušil moje neškodné myšlienky.  ,,Dobre." Odkričala mu naspäť a usmiala sa na mňa a ja som mala čo robiť aby som si na tvári zanechala neutrálny výraz.  ,,Takže, dočkám sa odpovede?" Opýtala som sa a telom pri prebehol mráz keď mi zrak padol na stôl kde boli položené dnešné noviny. 

,,Bože ty si ale otravná, keď to musíš vedieť som Derekova sekretárka a prišla som mu pomôcť s eh prácou povedzme. Ty tu asi pracuješ, že? Varíš alebo chodíš upratovať? Počkaj nehovor mi to, upratuješ,že? Chúďa, nezávidím ti, Derek nevie čo je to poriadok." Sladko sa na mňa usmiala a ja som pocítila ako mi v končekoch prstoch začína brnieť,čo signalizovalo, že si potrebujem udrieť a ona bola jasným terčom.  

,,Ari-" Objavil sa Derek no pri pohľade na mňa sa mu v očiach akoby mihol strach no hneď na to boli zas neutrálne a začínam pochybovať o tom, či sa mi to len nezdalo.  No jasne som videla, že aj on mal okolo seba len uterák a po hrudi mu ešte stekali kvapky vody. Keď mi došla krutá realita, moje srdce akoby puklo, čo je smiešne keďže medzi nami nič nie je. 

,,Drahý, nepovedal si mi, že máš novú upratovačku a ešte k tomu tak mladú." Povedala akoby nahnevane tá umelina, na čo som ja vyprskla od jedu. Fajn, keď si chce sem nosiť ženské tak nech ma aspoň upozorni na to, že sem nemám chodiť.  ,,Ospravedlňte ma, musím ísť upratovať!" Štekla som na nich no keď som sa otočila na odchod, Derek ma s povzdychom chytil za ruku a vrátil na miesto. 

,,Aria.Ona není žiadna upratovačka." ,,Nie a kto to teda je? Nepamätám si, že by si v rodine mal nejakú sesternicu a nevrav mi že je to nejaká stratená sestra lebo-" 

,,Je to moja manželka!"