Ona a On (Dokončené)

Hra začína

*** O 2 roky neskôr ***

,, Čo si o sebe ten magor myslí, keď to nepodpísal?!" Skríkla som po mojom právnikovi aj keď som vedela, že ten chudák za to nemôže. ,,Fayla, je mi to ľúto. Robím čo sa dá, ale dostať sa k nemu nie je také ľahké. A dnes ma dokonca vyhodil, s tým že ma dá žalovať za to, že o ňom roznášam nepravdivé informácie." Hlesol a ja som sa musela zhlboka nadýchnuť aby som sa upokojila.  ,,Tak nepravdivé informácie? Ja mu dám také nepravdivé informácie, že sa posere!!" Zúrila som. Akože na čo sa to hrá? Stačil jeden, jediný jeho podpis a bolo by po všetkom. No on sa robí akoby sa to vtedy nestalo. Prisahám, že keď sa mi ten chlap dostane pod ruky tak ho zabijem. ,,Fayla-" ,,Nie Robert. Stačilo. Odteraz to vezmem do svojích rúk.A ešte len uvidí s kým má tu česť." Usmiala som. ,,Preboha čo máš v pláne?" Pozrel sa na mňa s obavami, pretože sám dobre vedel, že mňa naštvať je v podstate rozsudok smrti. ,,No čo asi. Osobne za ním pôjdem a strčím mu tie papiere rovno pod nos a neodídem pokiaľ ich sám nepodpíše." ,,Nedostaneš sa ďalej ako po recepciu." Namietol Robert na čo som na neho iba zazrela. ,,Pochybuješ o mojích schopnostiach?" ,,Nie, pravdaže nie, to by som si nedovolil. " ,,Veď za to. A že sa nedostanem ďalej? A čo mňa potom, mne stačí aj tá recepcia. Ak ma nepustia k nemu spravím mu tam taký cirkus, že bude ľutovať toho že ma radšej neprijal. Ja mu dám nepravdivé informácie. Každému to tam bude ochotne poviem čo je zač. Potom ešte len uvidí." Zasmiala som sa a vzala si do ruky kabelku. ,,Si si tým istá?" Opýtal sa a ja som sa na neho žiarivo usmiala. ,,Viac než istá. Chlapec bude ľutovať dňa keď ma spoznal. No teraz už idem. Chcem si ísť ešte zabehať, no dám ti vedieť ako som dopadla." Povedala som a postavila sa z kresla jeho kancelárie. ,,Veľa šťastia." ,,To ja nepotrebujem." Zamávala som mu a opustila jeho pracovňu. 

Keď som vyšla z dverí, všetky mužské oči sa otočili na mňa, na čo som sa len uškrnula. Bola som si totižto vedomá toho ako dobre vyzerám. Dlhé nohy mi zvýrazňovali vysoké topánky na platforme a tie krátke,zelené šaty čo som mala na sebe mali tiež svoje čaro. A k tomu sa mi perfektne hodili k očiam. Vlasy som mala perfektne vyžehlené, takže každý vlas bol na svojom mieste. Na tvári som mala vrstvu make-upu  a pod ním dokonalo zakryté tie otrasné pehy. A na perách mi trónil krvavo červený rúž. Hah, to som proste ja. Fayla Faith. Niektorí by ma nazvali mrchou.. kto vie prečo. Pomyslela som si a zasmiala sa.

Konečne som vyšla z tej budovy a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Pomaly som prešla k svojmu autu a vybrala sa domov. Predsa len, nemôžem ísť behať v šatách a štekloch. Tak šialená zas nie som. No na moje obrovské "šťastie" boli na ceste kolóny a cesta čo mi obvykle trvá len desať minút mi trvala pol hodinu! Kriste, čo je toto za deň?! 

Zaparkovala som na svojom zvyčajnom mieste a usmiala sa. Lucifer ochraňuj toho, kto by mi obsadil toto miesto. A asi si to každý aj uvedomuje, pretože zakaždým je toto miesto voľné.

Pomalým krokom som prešla k bytovke a nastúpila do výťahu. Bývam síce len na treťom poschodí, no ja hore schodmi šlapať určite nebudem. 

Odomkla som si byt a rovno si to zamierila do spálne a k skrini. Bola jedná hodina poobede, vonku bolo nepríjemne teplo no ja si potrebujem ísť zabehať. Nejako vybiť ten pocit, že niekoho zabijem. Obliekla som si teda bledomodré tielko a krátke,čierne šortky, vlasy zviazala do vrkoča a na nohy obula tenisky. Pred odchodom som do seba ešte naliala pohár vody a bez ďalšieho zdržiavania sa, som opustila byt.

Park kam chodím behávať bol 5 minút cesty takže som k nemu nemusela ísť ďaleko. Keď som prešla bránou parku,  prešla som ešte pár metrov a dala sa do pomalého behu. Toto bolo to čo som dnes potrebovala. Ničím sa nezaoberať a nechať svoju myseľ lietať. Obehla som pár ľudí predo mnou sledovala okolie okolo. Chodím sem skoro každý deň, no aj tak nikdy nevychádzam z úžasu ako môže byť táto príroda tak čarovná. Pokrútila som nad tým len hlavou a na chvíľu si sadla na lavičku pri jazere. 

Stále som bola naštvaná, ale už nie tak ako som bola predtým. No stále mi nejde do hlavy prečo to nepodpísal. Preboha však od neho nechcem absolútne nič len jeden podpis a hotovo. Mal by pokoj a už by o mne nikdy nepočul. Tak na čo sa pre lucifera, hrá? O čo mu ide? Pýtala som sa samej seba. Naozaj to nechápem. Keby som od neho niečo žiadala, tak okej, beriem na vedomie. No ja nechcem absolútne nič! 

Z vrecka som vytiahla mobil, pretože mi oznámil novú správu a po jej prečítaní som sa musela usmiať. 

22:00 Stars club, ty a ja. Je čas byť zasa mrcha! Xx :*

Takže ďalšie odreagovanie. Pomyslela som si a v hlave som už prechádzala svoj šatník. Cara určite bude mať na sebe niečo extra krátke a sexy. Uškrnula som sa keď som si spomenula ako dopadla naša posledná akcia. Vlastne som bola tak rozbitá, že ani neviem ako sme sa dostali ku mne domov. Nevadí, bola zábava takže tá bolesť hlavy za to stála.

Postavila som sa z lavičky a rozhodla sa ísť domov.Predsa len potrebujem dostatok času na to aby som sa mohla zrelaxovať na večer. Určite zas miniem veľmi veeeeeeeľa energie. Nedalo mi a zasmiala som sa. Tento večer si proste užijem a s ostatnými vecami sa budem zaoberať neskôr. Teraz sú na pláne dôležitejšie veci ako riešiť toho magora. Však ten mi nikam neujde, pomyslela som si a v duchu pomaly spriadala plány na jeho koniec. Som proste mrcha.

Už som sa otáčala, že sa rozbehnem domov, keď v tom ma niekto prevalcoval a ja som bolestivo dopadla na zem. Sykla som, keď sa moja pokožka stretla s drsnou  zemou a na kolene sa mi objavila krvavá rana. Dočerta! Všimla som si pred sebou niečiu ruku no odmietla som ju a prudko som sa postavila. ,,Čo si sakra o sebe myslíte? Neviete dávať pozor?!" Skríkla som na dotyčného a bola som pripravená vraždiť.  ,,Ja čo si o sebe myslím? Zlatíčko to ty by si mala dávať pozor komu sa hádžeš do cesty." Ozval sa naštvane a ja som na neho konečne pozrela. Ako prvé som si všimla silné nohy a vypracovanú, podotýkam nahú hruď. Mocné ruky zvierali tričko a po tele mal kvapôčky potu, dôkaz toho že behal. No keď som sa dostala k tvári skoro som tam na mieste umrela. No snažila som sa nedať nič na javo a drzo sa na neho uškrnula. ,,Niečo ti je smiešne?" Opýtal sa ma na čo som sa uškrnula ešte viac. Bol presne taký ako som si ho pamätala, no predsa iný. Zmužnel, nabral svaly no aj tak som ho spoznala. Tie jeho strapaté  blond vlasy sa nedajú zabudnúť a jeho hnedé oči s nádychom karamelu sú tiež také isté až na to, že teraz v nich nie je žiaden cit či emócia. No som rada, že ma nespoznal. Takto aspoň bez problémov môže začať moja hra. 

,,Si si zhltla jazyk?" Opýtal sa a bolo vidieť, že mu dochádza trpezlivosť. To je dobre.  ,,Nie, môj jazyk je plne funkčný. " ,,A ja som sa už potešil, že si si ho pri tom ako si do mňa vrazila zhltla. Kto si?"Opýtal sa a lepšie sa na mňa pozrel.  ,,Hah, takú radosť by som ti neurobila. A kto som nech ťa momentálne nezaujíma." ,,Momentálne?" ,,Presne tak, momentálne. Pretože o mne ešte budeš počuť, Faith." Povedala som a nechala som ho tam zmätene stáť.

Jedna nula pre mňa, ty magor ...

Takže ideme na to ? 🤗😃