Ona a On (Dokončené)

Čokoláda = zmysel života

Poprosím potlesk 😂 Nová kapitola a neprešiel ani rok, pol roka či mesiac 😂Ale iba DVA DNI 😂 Hádam sa bude páčiť a bez ďalších zbytočných slov, prajem príjemné čítanie.

 Vaša Veroncek_Ka 🤗🤗🤗

,,Uvedomuješ si, že všetci na nás čumia?" Opýtala som sa Dereka,keď sme sa usadili k stolu a všetky oči boli nasmerované smerom k nám. ,,Tak patríme medzi najpopulárnejšie páry tejto doby, sa nečuduj. Alebo druhá možnosť je, že každý čaká, že sa začneme hádať a vytvoríme im dobrú komédiu na večer." Žiarivo sa na mňa usmial začo som ho pod stolom kopla nohou.

,,No haha. Mám teda na teba prevrhnúť večeru, vyliať ti do tváre obsah svojho pitia a potom teatrálne odísť aby mali o čom písať a aby sme mohli byť zajtra na všetkých titulkoch ?" 

,,Skúsiť by si to mohla, ale ja mám lepšiu predstavu." Usmial sa na mňa. Dočerta, čo ma stále s tým usmievaním?!  ,,Hej a aj mi prezradíš akú, alebo je to tajomstvo?" Zvedavo som sa opýtala a naklonila sa k nemu bližšie pričom som si všimla ako namáhavo preglgol a očami na sekundu ušiel k môjmu výstrihu na blúzke. Ten bozk z pred domu mojej mamy medzi nami stále stál ako taká stena, ktorá sa nedá zbúrať. Obidvaja sme ho brali na vedomie. 

,,Naozaj to chceš vedieť?" Opýtal sa a ja som prikývla sledujúc pohyby jeho pier. ,,Moja predstava vyrobenia škandálu je taká, že by som ťa schmatol, vyložil na stôl a začal ťa bozkávať tu pred všetkými a nikto by ma nezastavil. Zaútočil by som na tvoje ústa, privlastnil si ich pričom by som si ťa čo najviac pritiahol k sebe a najlepšie je, že tebe by sa to páčilo a chcela by si to a vôbec by ti nevadilo, že máme spoločnosť. Nevadilo by ti to, pretože si rovnako skazená ako aj ja.  Alebo druhá možnosť je taká, že by som ťa odvliekol na záchody, zamkol za nami a poriadne by som ťa ošukal, pretože to je to čo potrebuješ. Normálne vidím akoby si sa zvíjala a vzdychala od toľkej slasti čo by som ti doprial." Šepol a ja som na neho pozerala s dokorán otvorenými očami, neschopná jedného slova. Dych sa mi zasekol v hrdle a telom mi prúdilo vzrušenie už len z jeho slov. Mala som chuť mu povedať, že nech to urobí. Nech ideme na záchody a nech- panebože. 

Našťastie práve prišiel čašník aby prevzial naše objednávky a tým pádom som nemusela odpovedať.  ,,Ja si prosím cestovinový,kurací šalát s čerstvou zeleninou a jemne perlivú vodu." Povedala som, pričom Derek si objednal dobre prepečený steak s veľkou porciou hranoliek s barbecue omáčkou. 
,,Tak, ktorú možnosť si vyberieš?" Opýtal sa ma, keď čašník odišiel. ,,Zlatko, celkom ma fascinuje môj prvý návrh." Usmiala som sa a dúfala, že si nevšimne čo so mnou spravili jeho slová.  

,,Škoda, dúfal som za možnosť číslo dva u mňa." Povedal akoby nič pričom mne zabehla vlastná slina a rozkašlala som sa na celú miestnosť. ,,Hádam som ťa nešokoval zlatko." Žmurkol na ma, keď som sa celá červená ako tak upokojila. Ale- on. Na. Mňa. Žmurkol!?!  ,,Vôbec nie miláčik." Venovala som mu žiarivý úsmev a rukou mu prešla po stehne. Chce sa hrať? Má to mať. 

Keď ucítil môj dotyk, prudko pohol nohou na čo sa môj úsmev ešte viac rozšíril. 

,,Fayla-" 

,,Nech sa páči." Zjavil sa pri nás čašník s našou objednávkou. ,,Ďakujeme." Poďakovala som, pretože Derek sa k tomu nejako nemal.  ,,Dobrú chuť." Vzdychla som pri tej vôni a bez ďalších slov sa pustila do jedenia. Šalát bol výborný, mäsko jemné a dokonalo ochutené no aj tak som pokukovala po jeho hranolkách. ,,Derek?" Oslovila som ho a keď zdvihol pohľad ku mne, využila som príležitosť a z taniera mu uchmatla pár hranoliek. ,,Hééj! To je moje, máš vlastné." ,,Čo je moje je aj tvoje a opačne?" Nadhodila som z humorom no očividne to malo úplne opačný účinok, lebo Derek sa zachmúril a ďalej sa bez slova venoval svojmu jedlu.