Ona a On (Dokončené)

To si snáď zo mňa robíš .... ?!!?

Zdravím,  konečne som sa dokopala k ďalšej časti, tak hádam sa vám bude páčiť. 🙂 🤗
PS. Číta to ešte niekto ? 😅

Celú cestu autom do toho úžasného domčeku som neprehovorila ani slovo.Len som pozerala von oknom a preklínala sa za to, že som na tento nezmysel prikývla. 

Na túto jedinečnú príležitosť som si obliekla nohavicový kostým kráľovskej modrej farby, bielu blúzku a obula si nehorázne vysoké biele, lakované lodičky. Vlasy som si upravila do veľkých vĺn, ktoré mi dokonalo padali dole chrbtom. Na tvári mi nechýbal ani bezchybný make-up. Keď som zišla dolu schodmi nášho domu a Derek ma uvidel doslova stratil reč na čom som sa zasmiala. Nechcem dať matke príležitosť ma zhodiť, tak som sa obliekla najlepšie ako to išlo a podľa jeho reakcie sa mi to dokonalo podarilo. 

Pred očami sa mi začali mihať povedomé miesta a ja som si uvedomila, že každú chvíľu zastavíme na mieste a ja sa s ňou po niekoľkých rokoch znovu stretnem. Pri tom pomyslení mi po chrbte prebehol mráz až ma striaslo. Ak si to Derek všimol, našťastie to nijak nekomentoval. Auto zastavilo príliš skoro a ja som svoje telo nedokázala donútiť sa pohnúť. Sedela som tam a všimla si, že sa mi začali triasť ruky.  Dopekla, Fay upokoj sa! Nariadila som si v duchu a zhlboka som sa nadýchla a narátala do päť. Konečne som sa dotkla kľučky na dverách a vykopla svoj zadok z auta. Derek bez slova nasledoval môj príklad a postavil sa vedľa mňa. Bol ticho, za čo som mu v tejto chvíli nesmierne vďačná no za nič na svete to nepoviem na hlas, ešte by mu stúplo ego a explodoval by, čo by som potom robila, aha jasné bola by som vdova keďže stále sme manželia.  

Kriste na nebi! To čo sú za myšlienky! 

Nahlas som vzdychla, čo si Derek vysvetlil ako strach alebo nevôľu, pretože mi dal ruku na kríže a pritiahol si ma k sebe. ,,Dobre to dopadne, neboj." ,,Ja sa bojím toho, že skôr ju zabijem ako toho, že by mi ona mohla ešte nejako ublížiť. "  ,,Tak ideme?" Opýtal sa a ja som prikývla načo sme spoločne vykročili k domu, ktorý sme obaja dobre poznali. Na prvý pohľad by som povedala, že vyzerá rovnako, no potom som sa lepšie zadívala a všimla si že farba je vyblednutá, okná špinavé, dvor neudržiavaný.  No keď som si v tráve všimla detské hračky a bicykel, zneistela som. ,,Neviem či sa neodsťahovala." Povedala som a rukou ukázala na hračky. ,,To zistíme len jedným spôsobom." Povedal a otvoril bráničku, ktorá pri tom pohybe hlasno zaškrípala.

Zhlboka som sa nadýchla, pristúpila k dverám a donútila sa stlačiť zvonček. Dlhšiu dobu sa nič nedialo a už som sa chcela otočiť, keď sa ozval buchot a dvere sa otvorili a stálo v nich približne 10 ročné dievča . 

,,Čo chcete?" Opýtalo sa a zazrelo na nás ako na nepriateľov. ,,Prepáč, ahoj. Hľadáme jednu pani ktorá tu bývala. Volá sa Suzan Hookova, nepoznáš ju ? "  ,,Ste zo sociálky?"  ,,Zo sociálky?"Zopakovala som ako omráčená a pozrela na to dievča. ,,Áno, čo ste hluchá?" ,,Nie som hluchá a nie sme ani zo sociálky." Zavrčala som, pretože mi dochádzala trpezlivosť zatiaľ čo Derek stál pokojne za mnou. 

,,Tak čo chcete od mojej mamy?" Opýtala sa a ja som asi fakt hluchá. ,, T-tvojej mamy? Suzan Hook je tvoja mama?" Opýtala som sa neveriaco. ,, Ak nie ste hluchá tak potom ste dementná, však vám to hovorím tetuľka, že áno." Cítila som ako mi nohy vypovedajú službu a nebyť Dereka za mnou, by som skončila na zemi. Pred očami som videla hviezdičky a musela som sa ho silno chytiť aby som sa tu nezosypala. Toto je zlý sen, to nemôže byť pravda. 

,,Čo sa to tu deje. Lizzie vravela som ti, že nemáš otvárať dvere cudzím ľuďom!" Ozval sa hlas ktorý som dôverne poznala. Skôr ako sa osoba objavila vo dverách, schmatla som ruku svojho manžela,pretože toto by som sama nezvládla. Chápavo mi stisol ruku a povzbudzujúco sa na mňa usmial. ,,Snaž sa ju nezabiť." Šepol mi do ucha a ja som sa nechcene usmiala. 
,,Chcú s tebou hovoriť." Povedalo to dievča a zrazu sa objavila hlava mojej matky vo dverách.