Per aspera ad astra

Ďakujem

Ďakujem, že si stál pod mojim balkónom,

kamienkom na okno klopal,

hral piesne tebou zložené,

šepkal spusť mi svoje vlasy skrátené,

a že nezáleží, že ty si Montague.

Ďakujem, že si ma volal do prístavu

pozorovať ako ľudia utekajú,

hoci nikdy som s tebou nešla, vieš,

a písala som atramentom listy,

nech aspoň večnosť chvíľu trvá,

snáď nebudem navždy Capuletovou.

Ďakujem, že si neposlúchal vašich,

keď vraveli, že láska ťa zabije,

ach ty hlúpy, môj Montague,

nevieš, že mŕtva láska nežije?

Nevieš, že išla by som s tebou do prístavu,

sledovala ako iní utekajú,

len na chvíľu nebyť Capuletovou.

Ďakujem, že si odpovedal na listy

a naša večnosť chvíľu trvala,

Rómea a Júliu poznám odmala,

škoda, že ruža je ružou zvaná,

a má tŕne, sama dobodaná

skončí, ak pre lásku už nežije,

a sama seba jedom zabije.

Ďakujem, že nie si Montague

a ja Capuletová,

že náš príbeh v divadlách sa nehrá,

a dýku zabodnem do seba,

lebo ty si nemohol žiť so mnou,

a ja nedokážem

žiť bez teba.