Láska v Krajine Sĺz

7

Paľo mi všetko rozumne vyrozprával. Čím dalej tym viac som sa chcela dostať do Krajiny Sĺz. Chcela som byť zasvietená, chcela som mať všetky možné schopnosti,chcela som cítiť všetko o čom mi vravel Paľo, chcela som vidieť Krajinu Sĺz. Po Paľovom odchode z mojej izby som pocítila túžbu byť s ním. Bol jediný ktorému som mohla veriť. Aj keď mi zo začiatku klamal, cítila som že ho to mrzí.
Ľahla som si do postele. Ten pocit samoty a akéhosi smútku má donútili Paľovi zavolať. Bolo pol 2 ráno.
"Paľo?"
"Hneď som tam". Hneď vedel ze ho potrebujem.
Po piatich minútach som pocítila jemný vánok. Palo stal v strede mojej izby. "Premiestňovanie je moja silná stránka"
"Hmm všimla som si." prehodila som.
"Elis nechcem aby sme boli niečo viac ako partneri a kamaráti."
Zostala som ako obarená. Cítila som k nemu niečo, čo som k nikomu inému necítila.
"Hahh Elis tak naivne si mi uverila. Žijem pre túto chvíľu. Žijem pre teba. Čakal som kým sa narodiš, čakal som na tvoje šestnástne narodeniny, čakal som na naše zoznámenie.
Bola som tak rada že je primne. Bola som rada že to cíti rovnako.
Sedeli sme na posteli v deke a rozprávali sa o všelijakých hlupostiach, o jedle, o autách, o knihách, o živote, o rodine a Krajinu Sĺz sme z hláv vypustili.
Vravel mi ako prvý krát sadol do auta a nabúral do stĺpu. Náš smiech sa rozliehal no snažili sme sa byť potichu. Ak by rodicia zistili že v izbe niekoho mám vytrhali by mi vlasy.

Paľo sa pozrel na mobil. Hodiny ukazovali pol 5 ráno." Ale sme sa rozkecali"
" Je mi s tebou tak dobre " povedala som.
Paľo vzal svoju ruku a z očí mi odhrnul vlasy. " Si tak krásna Elisa" veľmi som sa zahanbila.
" A ty si tak starý" odvrkla som.Veď má 17 od roku 1940.
On sa iba usmial a povedal "dobrú noc alebo skôr ráno moja princezná" a vytratil sa.
Ja a princezná? kdeže ja som kráľovná. Usmievala som sa a cítila som sa byť šťastná.