Láska v Krajine Sĺz

13

20:56 Je najvyšší čas aby som sa dostala k zadnému vchodu.
Vzala som si meč. Asi pred necelou hodinkou som prišla na to, že v nočnom stolíku v pevnom koženom obale bola stredne veľká díka. Strčila som si ju do zadného vrecka na zadku riflí.
Vybehla som na chodbu a prebehla som cez jedáleň k zadnému vchodu.
Vyšla som zo zámku von. Vonku bolo chladnejšie. Vzala som si ešte dlhý čierny kožený kabát.
Už mi celkom liezlo na nervy kde sa toľko Paľo poflakuje. Otočila som sa a skoro ma šľak trafil keď sa zničoho nič zjavil predomnou.
"Ty debil chceš aby som odpadla?"
"Nie princeznička moja isteže nie"
"Sklapni tak kadiaľ? "
"Chyť sa ma" povedal a vzal mi ruku.
Závan vetru mi vzniesol pri premiestnovani do očí spraš.
Dostali sme sa pred tmavý hustý les.
"Toto je Mŕtvy les." Povedal Paľo.
"Priprav sa na hocičo. Stráž si každý jeden krok. S nikým sa nerozpravaj a čo najrýchlejšie sa musíš dostať k tomu hradu. Je to Fosserin hrad. Hrad smrti."
"Sľúb mi že keď zlyhám dokončíš misiu." Pozrela som sa na neho a verila som že splní čo som povedala.
"To sa nikdy nestane. Drž sa primne."
Ten tmavý hustý les mi naháňal hrôzu no však práve preto mal názov Mŕtvy les. No bola som odhodlaná získať trezor energie ktorý patril Normei. Rozhodla som sa že ho získam už len z toho dôvodu že ešte stále neviem čo som zač a nikdy neviem co môžem od Normei potrebovať. Takže keď som sa dozvedela že treba vykonať túto akciu porozmýšľala som a rozhodla som sa že pre Krajinu Sĺz získam späť náš trezor.
"A nemôžme sa tam proste premiestniť?"
"Myslíš že keby sa to dalo,vodil by som ta sem?"
Vstúpili sme do lesa.
Pävne som držala rukoväť meča.
Zo zadu sa na mňa valil veľký konár z ihličnatého obrovského stromu. Rýchlo som sa uhla.
Už som nekontrolovala kroky začala som behať.
Na jednom zo stromov som uvidela muža prichyteneho konármi o kmeň stromu.
Rozutekala som sa ešte viac.
Všetko dookola zaliala hmla. Bolo to niečo medzi hmlou a dymom. Odporne to páchlo a bolela má z toho hlava. Nevidela som Paľa a ani som ho nepočula.
"PAĽO!!"
Nič neozval sa späť.
Začala som sa ozaj báť.
Rýchlo som prebehla na druhú stranu toho hrozneho lesa.
Hmla vymyzla a bola som na tráve. Zatočila sa mi hlava a odpadla som.
Pamätám si že som chcela ešte kričať na Paľa no nezmohla som sa na nič.