Láska v Krajine Sĺz

8

"O 3 pri kaviarni Caffe La Desser't". Povedal Palo a zložil telefón.
Mobil ukazoval 2 hodín.
"Mám ešte hodinu takže sa stihnem prezliecť"
Vonku sa nejako zozimilo.

Dnes som vsadila na eleganciu. Čierne obtiahnuté šaty s volánikmi, čierne doplnky :hodinky, náušnice, náramky, nahodila som svoje čierne lakované lodičky,a cez seba som prehodila čierny kabátik.(outfit viď.hore)
K outfitu som zvolila jemné oči s menším množstvom špirály no perám som dnes dopriala krásne červenú plnosť.
Pol 3 som sa vybrala k dohodnutemu miestu. Bola som ta o trištvrte na 3. Prišiel aj Palo a povedal: "Do Caffe La Desser't nejdeme." Pôjdeme asi takú polhodinku touto cestou a dva krát Zabočime."
"Tak OK" prehodila som.
Po ceste som sa ho spýtala kam ideme.
"Do krajiny Sĺz"
A to hovoríš len tak? Som na to dostatočné oblečená? Som na to dostatočne dobrá? Prijme má Normea?
"Neboj sa si krasna, vyrazí jej to dych keď ťa spatrí a určite sa jej zapáčiš."
Cítila som vzrušenie, strach, radosť a zimomriavky.
"Sme tu" povedal Paľo a vyhrnul si rukáv na čiernej košeli.
"MODRÁ LÁSKA" - stal nadpis nad záhadnou kaviarňou, alebo skôr krčmičkou.
Paľo má chytil za ruku a povedal :"Neboj sa všetko je v poriadku." "Som tu s tebou."
Vstúpili sme do Modrej Lásky a ľudia v čiernych dlhých koženych kabátoch nás sledovali.
Všetci si niečo šepkali.
"Moja pani, vstúpite do Krajiny Sĺz?" povedal jeden z mužov s fúzmi.
Pozrela som sa prosebne na Paľa a opýtala som sa ho prečo ma oslovil pani.
"V tomto kúte si slávna Elis"
"Každý očakával tvoj príchod"

V kúte stalo obrovské zrkadlo.
Postavili sme sa k nemu a držali sa za ruky. Zrkadlo sa rozjasnilo. Z jeho rámu vychádzali voňavé veľké rúže. Paľo mi stisol ruku ešte pävnejšie. Hlava sa mi začala točiť. Všade okolo bol otrasný vietor.
Zrkadlo nás odrazu vcuclo.

Dopadli sme na zem. "PAĽO??!" kde si?? Volala som.
Všade naokolo bola tma
"Elis?" ozval sa Paľov hlas.
Mala som pri sebe telefón tak som si na ňom zapla baterku.
Paľo ma našiel.
Sme v jaskyni pod krajinou. "Musíme počkať pošlú po nás chlorupov." "Normea už určite vie že tu sme."
"Chlorupov?" "Čo sú zač?" pýtala som sa.
"To sú tie zvlaštne tvory s veľkými nosmi."
Trčali sme tam už takú hodnú pol hodinu. "Normea nieje až taká chytrá ako som si myslela"
Paľo na mňa iba pozeral a nevravel nič.
O malú chvíľku sa ku mne priblížil.
Ja som sedela na veľkom kameni.
Prišiel ku mne, chytil mi ruku a povedal: "Nech sa stane čokoľvek,stále budeme spolu"
V tej chvíli som k nemu cítila niečo čo som v živote ešte necítila.
Zdvihla som zrak a pohľady sa nám stretli. Paľo mi nežne položil ruku na líco. Cítila som z jeho dlane ohromne teplo.
Odhrnul mi z tváre prameň vlasov a nežne si ma k sebe pritiahol.
Dotkli sa nám špičky nosov.
Nevydržala som ten nával pocitov a vlepila som mu bosk.
Paľo mi rukou prešiel po chrbte až prišiel k zadku.
Pävne má chytil za zadok a vyložil si ma na svoje nohy.
Bozkával má ako Boh. Tieto pocity som nikdy v živote necítila. Bolo to niečo ohromujúce.
Po chvíli som sa odtiahla.
Opýtal sa či sa niečo deje. Iba som zdvihla zrak do jeho krásnych oči a iba som povedala: "Nechcem sa s tým nikam ponáhľať"
"Chapem" odvetil.
Držal má za ruku a ja v tych navaloch zvláštnych a skvelých pocitov som si na jeho hruď iba bezvládne položila hlavu.
Hladil mi vlasy. Až som v tých emóciách podriemkavala.