Venice [SK]

[6]

Myslela si, že ho táto informácia mierne vykoľají, no bola na omyle. Ako čašník si už mal možnosť zažiť mnohé nečakané, práve prekvapivé situácie. Iba sa pousmial. „Skutočne máte dnes narodeniny?“ spýtal sa, ale na odpoveď nečakal. „Tak všetko najlepšie! Dám si na výbere záležať.“

Zmizol skôr, ako stihla povedať slová, ktoré by neskôr mohla oľutovať. Áno, dnes si skutočne želala to najlepšie. Vedela, že život ju nesklame. Každý rok jej dával výnimočné dary. Vytvárala si zbierku božských narodenín.

Bola vášnivou zberateľkou.

Zatiaľ, čo on sa každým pohybom strácal kdesi za barom, ona si obzerala okolie. Nábytok, podlahu, steny, obrazy... Predovšetkým ale ľudí. Šum znášajúci sa vo vzduchu bol poväčšine po taliansky, ale v jeho útrobách zaznamenala aj iné slovká či prízvuky. Vždy mala rada výnimočnosť, potreba vyčnievať sa patrične odrážala na jej výzore. Ak by však na to prišlo, bola ochotná sa prispôsobiť. Nielen vzhľadom. Bola ako chameleón, ktorý dokázal upútať pozornosť druhých, ale zároveň sa pred nimi skryť tak, aby ju nik nenašiel. Dokázala byť všade a zároveň nikde. Dotýkala sa všetkých predmetov naokolo, ale sama bola nedotknuteľnou.