Venice [SK]

[8]

„Myslela som si,“ odvetila. Jej tvár už nebola taká kamenná. „Čo keby ste mi z toho šampanského naliali už teraz? Zomrieť v deň svojich narodenín by bolo impozantné, ale žeby som sa chcela plaviť v studenom mori, to asi nie,“ mykla ramenami.

„Dobrý nápad,“ usúdil a prikývol hlavou. „Ak zomriete tu, budem si vás môcť uskladniť do mraziaceho boxu a vaše telo by nikdy nebolo nájdené. Večná záhada zmiznutia záhadnej ženy,“ zase raz sa uškrnul. Tentokrát však neostal iba pri slovách, ale prešiel ku skutkom. Schytil fľašu do inej polohy, predostrel pred narodeninovú oslávenkyňu pohár a ihneď ho naplnil magickou šumivou tekutinou.

Nemala rada čakanie a tentokrát ani nemala prečo otáľať. Vzala pohár do svojich rúk a začala ochutnávať špecialitu podniku. Šampanské bolo mierne trpké, ale práve to ulahodilo jej chúťkam.

Bolo ako ona.

„Chutí vám šampanské?“ opýtal sa rovnako zdvorilo, ako by sa opýtal každého zákazníka.

Výnimočne sa rozhodla neodpovedať. Neprehovoriť. Tak, ako sa on pred chvíľou uchytil k činom, tak urobila i ona. Nahla pohár k ústam a šampanské v ňom ostávalo pomaly minulosťou.