[13]

50 20 3
                                    

Jeho nádeje a opätovné stretnutie vyprchali, ale len do momentu, kým si neotvoril lístok a nenašiel v ňom napísanú adresu, kam mal po skončenej zmene prísť.

Bol na vážkach z toho, či ho žena z kaviarne neopantala až príliš. No rozhodne neváhal ísť za ňou.

Zmena mu skončila o pol jedenástej. Nohy sa mu triasli od únavy a ruky od nervozity. Hodiny práce prežité bez toho, aby ju mohol obsluhovať, boli preňho peklom. Spolu s hviezdami a mesiacom však opäť uzrel celé nebo v okamihu, ako vyšiel von a vydal sa na miesto stretnutia.

Skutočne tam stála. Mesačný svit sa hral prazvláštnu hru s farbou morskej hladiny. Rovnako, ako sa hrali aj jeho pocity s ním samotným, keď videl ju pod žiarou tisícok hviezd.

Venice [SK]Where stories live. Discover now