Jeho nádeje a opätovné stretnutie vyprchali, ale len do momentu, kým si neotvoril lístok a nenašiel v ňom napísanú adresu, kam mal po skončenej zmene prísť.
Bol na vážkach z toho, či ho žena z kaviarne neopantala až príliš. No rozhodne neváhal ísť za ňou.
Zmena mu skončila o pol jedenástej. Nohy sa mu triasli od únavy a ruky od nervozity. Hodiny práce prežité bez toho, aby ju mohol obsluhovať, boli preňho peklom. Spolu s hviezdami a mesiacom však opäť uzrel celé nebo v okamihu, ako vyšiel von a vydal sa na miesto stretnutia.
Skutočne tam stála. Mesačný svit sa hral prazvláštnu hru s farbou morskej hladiny. Rovnako, ako sa hrali aj jeho pocity s ním samotným, keď videl ju pod žiarou tisícok hviezd.

YOU ARE READING
Venice [SK]
Short StoryBenátska atmosféra bola pohltená rozličnými vôňami. Ona voňala ako more, kráčajúc v kabáte jeho farby. Vytváral dokonalú kombináciu s búrkovo sivými očami. Sama bola búrkou, schopnou hrať sa s vlnami mora či oceánu. Robiť ich masívne a zalievať nimi...